Premiér Fico pred dvomi týždňami šokoval médiá i verejnosť, keď v čase kulminovania politickej krízy nepriamo naznačil, že v protestoch a snahami opozície a prezidenta mohlo zohrať úlohu aj septembrové stretnutie Sorosa s Kiskom v New Yorku.
Kritika amerického miliardára za jeho ovplyvňovanie politiky pritom nie je v Európe ničím novým — v poslednom období s takouto kritikou vystúpili politici v Rumunsku, Srbsku či Macedónsku. Kampaň proti Sorosovi vedie už niekoľko mesiacov aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Mediálny analytik a pedagóg z Vysokej školy ekonomickej v Prahe Petr Žantovský sa podrobnejšie venuje Sorosovej podpore vybraným organizáciám a médiám, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku v Česku.
V Česku financuje aj politické aktivity
K organizáciám, ktorým sa venuje Žantovský patria najmä portály Neovlivni.cz, Hlidacipes.cz či think-tank Evropské hodnody. Analytik upozorňuje, že tieto projekty venujú pozornosť najmä ruskému vplyvu v spoločnosti. Napríklad portál Neovlivni.cz zostavuje v rubrike s názvom Ruská stopa zoznam údajne proruských osôb a inštitúcií, čo bude slovenskému čitateľovi istotne dôverne známe z podobných projektov na Slovensku. „Zde je přímo deklarováno, že je to financováno z Open Society Fundu. Nebo tzv. Evropské hodnoty, jejíchž projekt Kremlin Watch je rovněž sponsorován z tohoto zdroje. Přitom v něm má jít rovněž o detekování údajných ruských vlivů na českou politiku a společnost. Jak ale prokázala analýza akademických pracovníků, nejde v Projektu Kremlin Watch o odborné posouzení, ale o politickou propagandu. Dá se tedy na těchto příkladech ukázat, že z prostředků Georgea Sorose jsou u nás financovány politické aktivity," hovorí analytik. Vychádza pritom z verejne dostupných informácií, ako sú výročné správy či informácie zverejnené priamo na weboch týchto organizácií.
Evropské hodnoty vznikli v roku 2015, pričom už nasledujúci rok začali výrazne ovplyvňovať verejnú mienku. Len v roku 2016 bol think-tank spomenutý v médiách viac ako tisíckrát, pričom jeho zástupcovia dostali priestor komentovať či hodnotiť aktuálne udalosti vo viac ako päťsto prípadoch.
Žantovský upozorňuje, že Evropské hodnoty založil Petr Kolář — bývalý diplomat a podriadený exministra zahraničia Josefa Zielenieca. Zieleniec „dnes působí na Jiřím Pehem vedené New York University, spolu s aktivisty jako M. Pajerová, T. Klvaňa atd. Kolář při zakládání Evropských hodnot dokonce prohlašoval, že má přímé politické ambice, později dokonce předběžně ohlašoval kandidaturu na post hlavy státu. Dlouholetý šéf Evropských hodnot Radko Hokovský a někteří další jejich lidí prošli formou stáží či asistencí i kanceláří J. Zieleniece v Evropském parlamentu. A mimochodem, byl to Josef Zieleniec, kdo odstartoval v roce 1997 v ČR vládní krizi namířenou proti Václavu Klausovi, a Petr Kolář byl tím, kdo přinesl první informace vedoucí k tzv. Sarajevskému atentátu," hovorí Žantovský a dodáva: „Tyto historické paralely a personální unie těžko mohou být náhodné. A co se týče G. Sorose a Evropských hodnot, v jejich výročních zprávách najdete i příjmy financí od Ligy lidských práv, kterou, pokud se nemýlím, financuje rovněž G. Soros. Závěry si z toho může každý učinit sám," povedal Žantovský pre Sputnik.
Sorosov rukopis videl aj Fico
„20. septembra 2017, New York, Piata avenue. Pýtam sa, prečo hlava štátu Slovenskej republiky išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno a ten človek sa volá pán Soros," pýtal sa Fico na tlačovej konferencii po tom, ako Kiska označil za jediné možné východiská z krízy zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby.
Fico upozornil, že na stretnutí nebol ani minister zahraničných vecí či štátny tajomník alebo veľvyslanec SR v USA. „Dobre viete, o kom sa teraz bavíme a akým spôsobom sa tento človek správa. To, čo sa stalo po vražde novinára a jeho priateľky, naznačuje, že je tu pokus v tomto štáte o totálnu destabilizáciu a nemusíme o tom vopred pochybovať, a ja by som od pána prezidenta privítal jednoznačné vysvetlenie, aký to malo význam a prečo namiesto pokusu o pokoj v tomto štáte vyvoláva destabilizáciu osobnými vyjadreniami, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie v Ústave SR?" dodal Fico. Opozícia i médiá následne začali Fica označovať za blázna, konšpirátora či nesvojprávneho. Týždenník Trend dokonca ohlásil bojkot Ficových brífingov, na ktorých bude podľa redakcie šíriť konšpirácie.
Petr Žantovský je pri hodnotení premiérovych slov omnoho zdržanlivejší. Neprikláňa sa ani k verzii, že Fico konšpiruje, ani k názoru, že ide o odpútavanie mediálnej pozornosti. Napriek tomu si myslí, že Fico mohol disponovať nejakými informáciami. „Předpokládám, že tak vysoce postavený činitel jako byl v tu chvíli pan Fico, tedy premiér, by taková slova nevypustil z úst, aniž by je měl podložena fakty. Tím spíše, že to vyslovil uprostřed nejvážnější politické krize, kterou Slovensko pamatuje od dob Vladimíra Mečiara," hovorí Žantovský.
Čo sa týka avizovaného bojkotu zo strany niektorých médií, tu Žantovský upozorňuje na tzv. „cenzúru mlčaním", teda vylúčením istého subjektu z komunikačného priestoru. „Pokud nějaké médium odmítne informovat o skutečnostech, které se udály, přestává být informačním zdrojem, šířícím informace, a stává se propagandistickým nástroje v boji jedné strany proti druhé," dodáva analytik.
Záujmy na Slovensku?
Únik dokumentov Nadácie otvorenej spoločnosti v lete 2016 potvrdil aktívne snahy amerického miliardára o ovplyvňovanie politiky v mnohých európskych krajinách — z dokumentov vyplýva, že Soros ovplyvňoval verejnú mienku vo vybraných európskych krajinách v kampani do eurovolieb. Zaujímavou bola aj jeho komunikácia s vtedajšou ministerkou zahraničných vecí USA Hillary Clintonovou o politickej kríze v Albánsku v roku 2011. Práve na Sorosov návrh Clintonová navrhla ako vyslanca EÚ slovenského ministra zahraničia Miroslava Lajčáka.
Jedna vec je ale ovplyvňovať verejnú mienku a spoločenský diskurz, niečo iné destabilizovať krajinu spôsobom typickým pre tzv. farebné revolúcie. NOS bez pochyby verejnú mienku na Slovensku ovplyvňuje, a to aj v oblasti politiky. Jeden príklad za všetky — v roku 2016 podporila Nadácia otvorenej spoločnosti sumou dvadsať tisíc eur projekt Hráme o veľa. Iniciatíva si formálne kládla za cieľ motivovať ľudí prísť k volebným urnám, ale napríklad tvrdeniami, že „historická skúsenosť hovorí, že vláda jednej strany je nebezpečná pre štát i jeho občanov, pretože priveľa moci škodí každému," bola očividne namierená proti strane Smer-SD, ktorá v rokoch 2012-2016 vládla bez koaličných partnerov. Kampaň tak v prvom rade mobilizovala voličov opozície.
Na druhej strane destabilizácia krajiny v prospech opozície na spôsob farebných revolúcii na Slovensku nemá logiku. Najmä ak vezmeme do úvahy, že líder najsilnejšej opozičnej strany je tvrdý kritik Bruselu, alebo ak si spomenieme na to, ako predseda ďalšej opozičnej strany Boris Kollár Sorosa kritizoval slovami, že „ten had sa cpe všade a svojimi chápadlami ovplyvňuje cez mimovládky politiku v rôznych štátoch sveta." Aj Petr Žantovský upozorňuje, že slovenské opozičné strany majú pomerne málo spoločného a ak ich niečo zjednocuje, tak pravdepodobne negatívny program — v tomto prípade ukončenie politickej hegemónie Smeru.
Po tom, ako v septembri na verejnosť unikla správa o súkromnej návšteve Andreja Kisku s Georgreom Sorosom, prezidentská kancelária stroho informovala, že predmetom schôdzky bol záujem amerického miliardára o integráciu Rómov v Spišskom Hrhove. To isté zopakovala aj po Ficových otázkach. Ak mal premiér svoje pochybnosti skutočne podložené nejakými informáciami, je zrejme jediný, kto by mohol situáciu viac objasniť. Koniec koncov, je to stále hlavne v jeho záujme.
Zdroj: cz.sputniknews.com
