A dospieva k jednoznačnému záveru:
„Láska víťazí nad Trumpovou nenávisťou! Love Trumps Hate!“
Táto „mantra“ sa v ostatných mesiacoch hlasno rozlieha po uliciach amerických miest (ide o slovnú hračku – Love Trumps Hate doslova znamená láska „zadupe do zeme“ či „premáha“ nenávisť, ale súčasne v sebe táto veta obsahuje meno nového amerického prezidenta, pozn. red.).
Obvykle ju sprevádzajú aj ďalšie krásne výkriky ako: „On nie je môj prezident!“ Prípadne: „Žiadny Trump, žiadny strach! Vítame utečencov!“ Alebo: „Preč s Trumpom! Preč s Kukluxklanom! Preč s fašistickou Amerikou!“
Horiace vlasy – zločin alebo dobrý žart?
Aspoň tak znel pokrik bojových oddielov zo skupiny Disrupt J20, ktorej primárnym cieľom bolo narušiť priebeh prezidentskej inaugurácie 20. januára. Ironicky pritom sami „protestujúci“ používali a používajú taktiku, ktorá značne pripomína praktiky fašistov či Kukluxklanu.
Pri samotnej inaugurácii to znamenalo predovšetkým „jemnejšie“ nástroje, napríklad ľudské reťaze, ktoré sa snažili zadržať obyčajných amerických občanov – vrátane žien, detí a vojakov v uniforme –, ktorí prišli do Washingtonu pokojne a mierumilovne sledovať prezidentskú prísahu Donalda Johna Trumpa. Ale ani zďaleka neboli všetky taktiky stúpencov „pravdy a lásky“ také pokojné.
„Love Trumps Hate!“ skandoval dav protestujúcich, zatiaľ čo sa jedna žena natiahla a podpálila vlasy slečne v zástupe Trumpových priaznivcov. Tento zločin (presnejšie pokus o ťažké ublíženie na zdraví) niekto dokonca natočil na video, ale rovnako ako väčšina ďalších násilností, ktorých sa antitrumpovskí zástancovia „pravdy a lásky“ vo Washingtone dopúšťali, to žiadne z hlavných médií nezaujímalo.
Incident by zmizol v prepadlisku dejín, keby nebolo sociálnych sietí a alternatívnych médií, ktoré dnes slúžia ako plnohodnotný protihráč oficiálnych spravodajských kanálov. The New York Times, The Washington Post, CNN, MSNBC a ďalšie „kontrolované“ médiá, samozrejme, celú vec ignorovali, pretože nepasovala do ich neustáleho híkania o trumpovcoch, ktorí šíria nenávisť a násilie. Rovnakým spôsobom potom ignorovali stovky ďalších násilností, ktoré sa v meste počas inaugurácie udiali.
Lenže video, v ktorom „demonštrantka“ zapáli vlasy mladej žene stojacej pred ňou a ignorujúcej jej pokrikovanie, sa šírilo po internete ako lavína.
Kto je tu nenávistný fanatik?
Paradoxné je, že počas celej kampane a povolebného obdobia moralisti v médiách hlavného prúdu nabádali Trumpovu stranu, aby „stlmila“ údajne útočnú rétoriku. A robili to aj v okamihu, keď podporovatelia Hillary nepoužívali len slovnú pyrotechniku, ale aj tú ozajstnú, s ktorou zapaľovali iným ľuďom vlasy – rovnako ako ulice amerických miest a na nich zaparkované autá.
V médiách sa v tom čase hovorilo o takzvaných „hate crimes“ (zločinoch z nenávisti, myslené proti menšinám, pozn. red.) a „hate speech“ (zodpovedajúcich približne nášmu hanobeniu národa atď., pozn. red.) stúpencov Donalda Trumpa. Treba dodať, že išlo takmer vždy o neopodstatnené obvinenia a z takzvaných zločinov sa neskôr obvykle vykľuli hoaxy, výmysly a fantázie antitrumpovských fanatikov.
Stredoškoláčka, ktorú brutálne zbili spolužiačky pre podporu Trumpa na sociálnej sieti
Keby sa podobný „prešľap“ stal raz alebo len niekoľkokrát, mohli by sme si myslieť, že ide len o novinársku nekompetentnosť. Médiá a ich zamestnanci by sa mohli ospravedlniť za to, že ich niekto „ťahal za nos“, a zviesť všetko na to, že mali tesne pred uzávierkou. Žiadny problém. Lenže háčik je v tom, že sa to deje stále, opakovane, až šialene často. A ak to isté médium ďalej vysiela správu, ktorá sa už ukázala ako vymyslená pred dňami či týždňami, ide jednoznačne o úmysel.
Mainstreamu už neverí skoro nikto
Nejde bohužiaľ o takzvaný „prirodzený odklon“ médií doľava (čiže k takzvanému liberálnemu zmýšľaniu). Keby to tak bolo, nevysvetľovalo by to kompletné ignorovanie druhej strany mince. Antitrumpovská strana totiž pácha skutočné, dokázateľné a overiteľné násilnosti, ktorých podtext je jednoznačne nenávistný – pozrite sa napríklad tu, tu a tu. Skutočného liberála by vydesili. V prípade médií teda nejde ani náhodou o „odklon“. Ide o lži typu „cisár je oblečený“ – ktoré sa stále vznášajú nad mediálnym priestorom, hoci ich tvorcom zvoľna začína horieť pod nohami.
Trumpovo novembrové víťazstvo postavilo na hlavu takmer všetky predpovede „expertov“ mainstreamu a ich prieskumov verejnej mienky. Okrem toho ukázalo, ako málo ľudí verí takzvanému hlavnému mediálnemu prúdu. Napokon to minulý rok ukázal aj každoročný prieskum spoločnosti Gallup, ktorý zistil, že len 32 % Američanov stále dôveruje mediálnemu mainstreamu.
To je však iba špička ľadovca, pretože skutočná situácia okolo dôvery médiám je ešte oveľa horšia: Štúdia organizácie Media Insight Project, ktorá vznikla pod hlavičkou Associated Press a American Press Institute a ktorá bola publikovaná v apríli 2016, tvrdila, že „len šesť percent ľudí priznalo, že má dôveru voči médiám“.
Šesť percent! A to bolo dávno pred najhoršími prešľapmi, ktoré sme vlani a tento rok mali možnosť v prípade médií vidieť. A stále vidíme.
Absurdné divadlo a priškvarený Hispánec
Je to čisté absurdné divadlo. „Láska víťazí nad nenávisťou!“ kričia davy, zatiaľ čo ich kolegovia z tej istej organizácie (známej aj pod skratkou #J20) s kladivami, kameňmi a zbraňami v rukách rozbíjali autá a okná, terorizovali divákov inaugurácie, mlátili policajtov aj náhodných okoloidúcich železnými tyčami a dokonca zapálili jednu limuzínu, ktorá parkovala blízko trasy inauguračného sprievodu prezidenta Trumpa.
Zhodou okolností však táto limuzína patrila moslimskému prisťahovalcovi Muhammadovi Ashrafovi, ktorý Trumpovým priaznivcom určite nebol. A vo chvíli, keď vzplanula, v nej bol jej vodič, Hispánec Luis Villaroel. Utrpel zranenia a museli ho previezť do nemocnice. Skrátka: láska víťazí nad nenávisťou, prisťahovalci sú vítaní – ale ak sa náhodou niektorý z nich pripletie do cesty spravodlivým stúpencom neomarxizmu, stane sa náhle položkou v kolónke „nutné straty na civilnom obyvateľstve“. Alebo – ako hovorieval otec dnešných revolucionárov V. I. Lenin – bez toho, aby si rozbil pár vajec, omeletu nepripravíš.
„Davy“, ktoré boli v minulých mesiacoch zodpovedné za najväčšiu časť násilností, pouličných nepokojov a silných slov, predstavovali väčšinou „demonštrácie v prenájme“ platené z hlbokých vreciek Georga Sorosa, Fordovej nadácie a ďalších mecenášov.
O to zaujímavejšie – najmä vo vzťahu k tomu, čo bolo povedané o médiách – je všimnúť si jeden dôležitý fakt: Hoci množstvo útokov na Donalda, Melaniu, Ivanku, Barrona a ďalších Trumpovcov, viceprezidenta Mika Penca, prezidentovu poradkyňu Kellyanne Conwayovú a ďalšie osobnosti „hnutia Trump“ pochádzajú od „radových“ ľavičiarov (na ulici, na Twitteri aj inde), bojové šíky vedie množstvo slávnych osobností. Poďme sa pozrieť aspoň na zlomok tej žumpy, ktorú na nás pod značkou „láska víťazí nad nenávisťou“ lejú naše „hviezdy“ verejného priestoru:
Liberálne „hviezdy“ vyzývajú na útok
Tak napríklad popová diva Madonna oslovila publikum na pochode za práva žien vo Washingtone. „Vitajte v radoch revolúcie lásky!“ kričala ako zmyslov zbavená, pričom sa vyjadrila, že „rozmýšľala o tom, že by bolo fajn vyhodiť Trumpov Biely dom do vzduchu“. Potom nasledovala šnúra obscénnych výrazov, za ktoré by sa nehanbila ani ostrieľaná „pracovníčka“ z ulice.
Jej kolegyňa, polo slávne hollywoodske „meno“ Ashley Juddová, na tom istom pochode Trumpa vo svojom nenávistnom prejave urážala, koľko sa doňho zmestilo – obvyklými prezývkami ako rasista, nacista, mizogýn, člen Kukluxklanu a tak ďalej.
Ted Kornblume, zakladateľ a riaditeľ slávneho výrobcu gitarových zosilňovačov, spoločnosti Magnatone, 30. januára na svojej osobnej facebookovej stránke vyhlásil: „Pokoj, ľudkovia, bude to trvať len sto dní, než Trump dostane guľku do hlavy.“ Neskôr príspevok vymazal a za svoje výroky sa nemastne-neslane ospravedlnil, keď povedal, že to, čo napísal, bolo „hlúpe, necitlivé politické vyhlásenie“, proste „chyba z nepozornosti“.
Z nepozornosti?
Matt Harrigan, riaditeľ technologickej spoločnosti PacketSled, sa od zvolenia Donalda Trumpa na vyhrážky na Facebooku priam špecializuje. Okrem iného vyhlásil: „Zabijem zvoleného prezidenta.“ Alebo: „Len tak ďalej, tajná služba, do toho.“ A aj: „Asi to nebude stačiť. Kúpim si pušku a počkám si niekde, kde bude dobrý výhľad. Je mi jedno, ktorú spálňu v Bielom dome si vyberieš, ty (nadávka), aj tak ťa dostanem.“ Prípadne: „Aby sme to úplne objasnili, Amerika, choď do (nadávka).“
Zvyšok Harriganových komentárov bohužiaľ nepublikujeme, pretože sú také prekypujúce vulgarizmami, že ich vôbec nemožno slušne opísať, ale nesú sa v podobnom duchu.
A čo taký Don King, vysoko postavený bankár pracujúci pre medzinárodného giganta BNP Paribas? Ten zase na Twitteri radil: „Chcelo by to poriadne znásilniť Melaniu a potom odrezať tomu (nadávka) hlavu. No tak, ISIS, kde si, keď ťa človek potrebuje?“ (Téma „znásilniť prvú dámu“ je, mimochodom, evergreenom plagátov, ktoré vylepujú antitrumpovci po celej Amerike.)
Monisha Rajeshová, v Londýne žijúca novinárka, ktorá píše pre ľavicové britské noviny The Guardian, potom na Twitteri utrúsila: „Povedala by som, že nastal ten pravý čas na atentát na prezidenta.“
Bude v Amerike arabská jar?
Hussam Ayloush, hovorca Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR, Council on American Islamic Relations, pozn. red.), militantnej moslimskej loby, je zase pôvodcom tweetu, ktorý tesne potom, keď sa Ayloush dozvedel o zvolení Trumpa za prezidenta, volal po zvrhnutí americkej vlády:
„Dobre, opakujte po mne: Al-Shaab yureed isqat al-nizaam. (To je heslo arabskej jari.)“ Tá druhá veta tweetu je, samozrejme, po arabsky a dala by sa preložiť ako „Ľud chce zvrhnúť vládnuci režim“.
Je úžasné, že samotný Ayloush zdôrazňuje, že išlo o heslo arabskej jari znejúce z úst davov, ktoré na ulice blízkovýchodných miest dostali spojené finančné a politické nádoby Obamu, Clintonovej a Sorosa. Následkom tejto „revolúcie“ totiž boli – paradoxne – inštalácia silne antiamericky naladených vlád a vzkriesenie síl typu Moslimské bratstvo, ISIS a al-Káida.
A potom je tu prípad Andreu Bocelliho. Extrémne populárny nevidiaci taliansky tenor vycúval zo svojho angažmán na Trumpovej inaugurácii potom, keď sa mu niekto vyhrážal smrťou. Pôvodné správy tvrdili, že svoju účasť zrušil, pretože mu ju vyčítali fanúšikovia. Britský denník Daily Mail však vzápätí napísal, že ho od vystúpenia odradila jeho vlastná ochranka, ktorá hrozby považovala za veľmi reálne a závažné.
Podobnej šikane zo strany „priaznivcov lásky víťaziacej nad nenávisťou“ čelila aj speváčka zo skupiny Dreamgirls Jennifer Holliday, ktorá pôvodne chcela vystupovať na inaugurácii aj napriek hrozbám a dobre zohranej mediálnej kampani nesúcej sa v duchu hesla, že každý slušný človek predsa musí účasť odmietnuť. Nakoniec to vzdala. Hollywoodska smotánka a jej mediálni poskokovia sabotáž namiesto odsúdenia oslavovali, pričom nadšene híkali, že žiadna hviezda prvej veľkosti Trumpa nepodporuje, čo vraj znamená, že je nepopulárny a – teda vlastne nelegitímny.
Chceme revolúciu... TERAZ!
A keď už sme pri Hollywoode: Herec David Harbour preberal 29. januára cenu americkej hereckej organizácie Screen Actors Guild a pri tej príležitosti doprial publiku ohnivú antitrumpovskú reč. Jeho kolegovia herci ho odmenili frenetickým potleskom postojačky za pokriku: „Ako hovorí náčelník Jim Hopper, určití ľudia od nás vyfasujú poriadne zaucho, ak sa budú snažiť zničiť slabých a tých, ktorí nemajú zodpovedajúce politické zastúpenie a sú marginalizovaní!“ Dav stúpencov „pravdy a lásky“, ako sa zdalo, divoko nadchla predstava, že bude môcť niekoho, kto s ním nesúhlasí, vyfackať.
Alebo napríklad Ethan Fedida, ktorý pôsobí na kalifornskom spravodajskom serveri Ozy.com ako riaditeľ pre sociálne siete a píše pre liberálne ľavicový a proobamovský denník The Huffington Post, napísal na Twitteri: „Keď sa na to pozrieme z tej lepšej stránky, stres zo zastávania prezidentského úradu by mal @skutečnéhoDonaldaTrumpa dosť rýchlo zabiť.“
A potom tu máme Jossa Whedona, režiséra filmov Avengers, ktorý len tak mimochodom venoval milión dolárov na konto organizácie lobujúcej za víťazstvo Hillary Clintonovej v prezidentskej voľbe. Ten zase na Twitteri vydal hneď po voľbách pozoruhodné vyhlásenie: „Je to jednoduché: Trump nesmie zastávať úrad prezidenta čo i len jedno volebné obdobie. Nehovorím o roku 2018. Hovorím o tom, že treba konať. HNEĎ TERAZ.“
Je pozoruhodné, že ide o rovnaký zástup priaznivcov Hillary, ktorý bol taký zdesený, keď Trump počas kampane (úplne normálnym tónom) vyhlasoval, že v prípade porážky možno odmietne výsledok volieb okamžite uznať. „Pokrokári“ toho síce od volieb narozprávali o „mierumilovnom odovzdaní moci“ veľa, ale v skutočnosti ich zaujíma jedine taktika spálenej zeme
Zločin proti levanduľovej loby
Bola niektorá z týchto relatívne vysoko postavených figúr, ktorých ústa a twitterové účty sú plné podobnej rétoriky, volaná na zodpovednosť? Asi vás neprekvapí, že nie. Pár z nich síce údajne navštívili chlapci z tajných služieb – samozrejme, až potom, keď ich v podstate kriminálne výroky patrične rozmazal slobodný alternatívny internet. Potom svoje tweety a facebookové správy potichučky stiahli. Ale rozhodne nikto neprišiel o miesto.
Spomínate si ešte na Brendana Eicha? Šéf a zakladateľ Mozilly musel rezignovať v roku 2014. Dôvod? Bol uznaný za vinného z odporného zločinu urážky „levanduľovej loby“. Dovolil si totiž darovať tisíc dolárov (ó, hrôza!) organizácii, ktorá podporovala presadenie dodatku 8 kalifornskej ústavy – jeho obsahom bolo tvrdenie, že platné manželstvo spolu môžu uzavrieť len muž a žena.
V peknom kontraste s tým potom pôsobia vyhrážky atentátom na prezidenta, priania jeho predčasnej smrti alebo podnecovanie k revolúcii a povstaniu len ako také detské šarvátky, ktoré moralistom v médiách hlavného prúdu zjavne nestoja ani za to, aby výstražne zdvihli prst. Ale keby si niečo podobné rôzne verejné figúry dovolili smerom k Obamovi, Clintonovej alebo iným ikonám ľavice, nasledovala by verejná poprava a lynčovanie. To vie predsa každý.
No musím uznať, že pár z menších „antitrumpistov“ prišlo o miesto. Napríklad istá šteklivá tanečnica z Kentucky, Heather Loweryová, ktorá na svojom Twitteri zverejnila tento láskyplný odkaz: „Ak sa našiel niekto dostatočne krutý na to, aby spáchal atentát na Martina Luthera Kinga, azda sa nájde niekto taký milý, aby spáchal atentát na Trumpa.“ Vtipné – trochu mrazivým spôsobom – je to, že Heather svoj tweet doplnila hashtagmi (slovnými spojeniami na vyhľadávanie na Twitteri) #buďtemilí #trump #láskapremôženenávisť.
Tanečnica učí Ameriku o láske?
Inak žiadne výpovede. Pár osôb z radov známejších mien síce dostalo po prstoch, ale nikdy nie tvrdo. Bol to napríklad prípad relatívne slávnej Katie Richovej, autorky komediálnych scenárov pre reláciu Saturday Night Live. Tá sa asi unáhlila, keď (opäť na Twitteri) napísala: „Barron (Trump) bude vzhľadom na to, že sa vzdeláva doma, asi prvým americkým školákom, ktorý vystrieľa domácu školu.“
NBC pochopilo, že to Richová trošku prehnala, a dočasne ju „suspendovalo“. Súčasne však robilo všetko pre to, aby známu komičku a spisovateľku zachránilo. Mainstreamové médiá, samozrejme, pre istotu jej tweet nereprodukovali od slova do slova – vyhlásili o ňom len to, že bol „široko kritizovaný“ a že si v ňom „robila žarty z prezidentovho desaťročného syna“.
Ďalší príklad? Novinárka Julia Ioffová, ktorá písala pre Politico a pre rešpektovaný žurnál Foreign Policy, zrejme takisto veľmi nepremýšľala, keď na svojom Twitteri zverejnila niečo, čo vzhľadom na obsah aj slovník nevhodný pre (takmer žiadne) oči nehodláme publikovať. Povedzme len, že išlo o špekulácie o inceste medzi Donaldom Trumpom a jeho dcérou Ivankou.
Ioffová v období, keď tweet vytvorila, práve „končila spoluprácu s denníkom Politico“, pretože jej ponúkol pozíciu The Atlantic. Politico oznámilo, že po publikácii uvedeného tweetu jej odchod „trochu urýchlilo“. The Atlantic nevzrušene komentoval, že „na Twitteri urobila chybu“, ktorú ľutuje a za ktorú sa verejne ospravedlnila, a vyjadrilo jej dôveru v tom, že sa do budúcna bude držať „štandardov správania“ The Atlantic.
Zdá sa, že tie „štandardy“ sú v prípade nášho známeho média nižšie, ako v prípade šteklivého podniku Va Va Vixens z Louisville v Kentucky, ktorý bez váhania vyrazil už spomínanú Heather Loweryovú, keď sa oveľa krotkejším spôsobom pustila do prezidenta. Vlastníci podniku svoje kroky odôvodnili takto: „Žijeme uprostred rozdeleného národa. Vo svete, kde je toľko zloby a nenávisti, dúfame v to, že náš podnik bude útočiskom pre všetkých a všetkých bude vítať s otvorenou náručou bez ohľadu na to, aké majú politické zmýšľanie.“
Dve minúty
Smutné? Absurdné? Ako je to možné? Ako je možné, že vodcovské postavy ľavicovej opozície od Obamu cez Clintonovú, Charlesa Schumera, Elizabeth Warrenovú, Bernieho Sandersa, senátora Coryho Bookera až po Nancy Pelosiovú ešte prilievajú olej do ohňa namiesto toho, aby svojich priaznivcov krotili?
Možnosti sú dve. Buď sú to strašní pokrytci – alebo dôkladne čítali Orwella.
Dve minúty nenávisti – scéna z filmu 1984 natočeného podľa románu G. Orwella
Slogan z jeho románu 1984 „láska je nenávisť“ by totiž do bodky zodpovedal tomu, čo sa v Amerike práve deje. Napríklad násilným protestom, pri ktorých demonštranti skandujú „takto vyzerá demokracia“, zatiaľ čo fyzicky útočia na svojich spoluobčanov, ktorí neurobili nič iné, než že s nimi nesúhlasia.
A keď už sme pri tej slávnej antiutópii 1984: Jedna z najdesivejších scén zahŕňa „dvojminútovku nenávisti“, kedy poslušné ovečky upadajú do masového tranzu zloby voči „nepriateľovi“ – ktorým je ten, na koho im zhora ukážu.
Myslime na to. Hnutie „pravdy a lásky“ evidentne nehodlá prestať. Dôkazy poskytujú nielen akcie ako Occupy Oakland, ktoré tvrdia, že „sme vo vojne“.
Prišla rozhodujúca chvíľa. Každý z nás sa musí násiliu vydávanému za lásku postaviť – ako len môže. Je to na nás, na obyčajných Američanoch. Kým nás niekto nezabije v našich vlastných posteliach.
Samozrejme, v mene pravdy a lásky. To je jasné.
Zdroj: thenewamerican.com
Preklad: protiprud.sk
