Európska komisia navrhne zrušenie letného času v Európskej únii. Predseda EK Jean-Claude Juncker to uviedol v rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF, informovala agentúra DPA.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby ale bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ.
"Ľudia to chcú, my to urobíme," povedal Juncker.
Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny.
Aby občania Európskej únie mohli prestať každý polrok posúvať ručičky na hodinách, museli by s návrhom Európskej komisie vyjadriť súhlas ešte poslanci Európskeho parlamentu a jednotlivé členské štáty EÚ.
Agentúra DPA napísala, že podpora návrhu zo strany europarlamentu je prakticky istá. Práve parlament tento rok vo februári vyzval EK, aby posúdila prínosy a riziká striedania letného a zimného času a prípadne navrhla ukončenie tejto praxe, ktorá má viacero odporcov.
Postup europarlamentu bol reakciou na občianske iniciatívy a petície, ktoré sa niekoľko rokov odvolávajú na možné negatívne dopady striedania času na zdravie.
Podpora návrhu medzi členskými štátmi už tak jednoznačná nie je, poznamenala DPA, podľa ktorej sú veľkými zástancami zrušenie prechodu na letný čas napríklad Estónsko, Lotyšsko, Litva či Fínsko.
Výskumníci z europarlamentu sa ešte vlani v októbri zhodli, že posunutie ručičiek má negatívny vplyv na zdravie obyvateľov Únie. „Dosah na ľudský biorytmus môže byť oveľa vážnejší, ako sa pôvodne predpokladalo,“ uvádza sa v správe.
Ekonomický zmysel?
Jedným z prvých, kto s myšlienkou striedania času prišiel, bol šiesty americký prezident Benjamin Franklin.
Už v tom čase hovoril o lepšom využívaní denného svetla, aby ľudia míňali menej sviečok.
Prvýkrát sa zaviedol letný čas v Európe počas prvej svetovej vojny, kde hlavným argumentom na zavedenie bolo šetriť uhlím a žiarovkami.
S rovnakým argumentom sa na pár rokov striedal čas aj v období druhej svetovej vojny. Na Slovensku sme sa pre striedanie definitívne rozhodli v roku 1979.
O minimálnych úsporách hovoria zase naši energetici, podľa ktorých je možné hovoriť prevažne len o šetrení na osvetlení.
„Pri priemerných hodnotách spotreby je možné odhadnúť úsporu pre domácnosti približne na úrovni 1,2 percenta a pre podnikateľov 0,3 percenta," vysvetľuje pre SME hovorca Západoslovenskej energetiky Peter Bednár.
V Spojených štátoch amerických robili na túto tému viacero analýz. V roku 2006 v štáte Indiana z experimentu napríklad vyplynulo, že časová zmena zvýšila spotrebu elektrickej energie domácnosti o jedno až štyri percentá ročne.
Zdroj: sme.sk
