Mnohé z týchto návrhov, ktoré Komisia zverejnila 24. októbra sú však sporné a v niektorých prípadoch je diskutabilná aj ich demokratickosť.

Jeden z plánovaných návrhov eurokratov v Bruseli hovorí o tom, aby sa členským štátom Európskej únie zabránilo využívať právo veta.

Tento inštitút je zakotvený v tých legislatívnych oblastiach, ktoré zvyčajne vyžadujú jednomyseľnú zhodu. Komisia sa namiesto toho snaží presadiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na základe článku 48 Lisabonskej zmluvy, aby tým zabránila možnému blokovaniu zákonov predstavených eurokratmi.

Niektoré z týchto oblastí boli historicky považované ako výsada členských štátov Únie. Mnohé krajiny EÚ uplatňujú právo veta, aby ním zabránili uvalením reforiem a direktív nariadených Európskou úniou, ktoré by sa dotkli ich vlastných právnych predpisov.

Návrhy vyplývajú aj zo septembrových slov predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera, ktorý v rámci výročného prejavu o Stave Európskej únie povedal, že by bol rád, keby sa rozhodnutia v Európskej rade “prijímali častejšie a ľahšie kvalifikovanou väčšinou”.

Oblasti, v ktorých sa v súčasnosti vyžaduje jednohlasný súhlas všetkých členských štátov EÚ, sa týkajú finančných otázok (napríklad zdaňovania), prerozdeľovania zdrojov, harmonizácie sociálneho zabezpečenia, rodinného práva, súdnictva, policajnej spolupráce, spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj občianstva.

Jednomyseľnosť je potrebná aj v rámci prístupových rokovaní, ako aj pri procese odňatia (alebo obmedzenia) štatútu členstva v EÚ. Ak by prešla navrhovaná reforma, tak štáty, ktoré sú v spore s Bruselom, budú ľahšie sankcionovateľné. Nebudú sa tak môcť spoľahnúť na spriatelené krajiny, aby tak tento proces zablokovali.

Namiesto sebareflexie, ktorá by napomohla aspoň v minimálnej miere k obnove dôveryhodnosti eurobloku, prichádzajú eurokrati s návrhmi, ktoré majú presne opačný účinok.

Tomáš Hlaváč

Zdroj: narodnenoviny.sk