Inaugurácia Donalda Trumpa sa blíži – a s ňou hustnú aj čoraz agresívnejšie ťahy prezidenta Obamu a odchádzajúcich šéfov amerických tajných služieb. Je to len hra tieňov, posledné chrčanie establishmentu alebo sa ešte v tých zostávajúcich desiatkach hodín pokúsia dostať svet na pokraj vojny?
Nemecko-poľské vlaky dovážajú k ruským hraniciam viac ako dvetisíc amerických bojových vozidiel vrátane 87 tankov v rámci provokatívnej operácie NATO zvanej Atlantic Resolve. Za nimi nasleduje štyritisíc amerických vojakov vycvičených na bleskový úder. Na ceste je aj približne 100 amerických helikoptér a ďalších takmer dvetisíc vojakov. To všetko pod zámienkou „ruskej hrozby“, v skutočnosti však s cieľom možného útoku proti Rusku.
V Nemecku vyvolala prítomnosť tisícov amerických bojových vozidiel pozdvihnutie. Konajú sa protiamerické demonštrácie, opozičné strany upozorňujú, že prítomnosť tankov skomplikuje dialóg s Ruskom. Vládne strany oponujú, že ide o záväzok voči Poľsku, ktoré sa cíti byť „ohrozené Ruskou agresiou“.
Rola Poľska v celej záležitosti je zrejme najtragickejšia. Jej korene spočívajú v neschopnosti vymaniť sa z historických krívd a príkorí, ktoré tento národ utrpel z oboch strán – od Sovietskeho zväzu (poľsko-sovietska vojna, Pakt Ribbentrop-Molotov, Katynský masaker) aj od Nemecka (porážka, okupácia a genocída počas II. svetovej vojny). Pripočítajme k tomu ešte večný poľský komplex „regionálnej veľmoci“ – a máme tu situáciu, keď predstavitelia krajiny vítajú na svojom území vojská cudzej mocnosti, ktoré môžu ich krajinu (a celý zvyšok Európy) zatiahnuť do fatálneho konfliktu.
Je to klasický „poľský paradox“: Súčasné vládnuce politické sily podporované väčšinou národa sa na jednej strane snažia čeliť zničujúcej agende Západu premietajúcej sa do všetkých sfér fungovania štátu vo vnútri aj navonok (distribuovanej prostredníctvom EÚ a dosluhujúcej americkej administratívy). Na druhej strane však stále vidia svojho odvekého nepriateľa v niekom, s kým sú v skutočnosti už dlhší čas na jednej lodi spoločných záujmov. Ale odmietajú si to pripustiť – a tak zohrávajú úlohu užitočného idiota proti svojim vlastným (a bohužiaľ aj našim) životným záujmom.
Ale nejde len o Európu. Medzitým pristáva na japonskej základni Okinawa 16 amerických bojových lietadiel, aby „hájili japonské záujmy proti Číne“. Zámienkou je spor o vzdialené ostrovy, ktorý sa vlečie – a nemá jednoznačné riešenie. Prezident Obama teda v posledných hodinách svojej vlády vyhrocuje vojenskú situáciu na všetkých frontoch. Takéto „odovzdanie moci“ je úplne bezprecedentné. Stále hlasnejšie sa preto hovorí o stannom práve, ktoré by mohlo prísť na rad v prípade, že by sa krajina ešte pred Trumpovou inauguráciou dostala do vojnového stavu.
Atentáty, atómové bomby
Z rôznych neoverených zdrojov prichádzajú správy, podľa ktorých vraj dostal prezident Putin od svojich tajných služieb informáciu, že americká CIA pripravuje na Donalda Trumpa atentát, z ktorého má byť následne obvinené práve Rusko. Ťažko posúdiť ich vierohodnosť, ale faktom je, že ruská protivzdušná obrana je v pohotovosti. Nebo nad Moskvou teraz chráni protilietadlový systém S-400, ktorý bol doteraz používaný vo vojne v Sýrii. Je určený na odhaľovanie a zostreľovanie vzdušných cieľov, ako sú napríklad taktické a strategické bombardéry, strely Tomahawk a ďalšie.
Čína sa potom v súvislosti s intervenciami USA do jej sporu s Japonskom zmieňuje o jadrovom riešení. Agónia establishmentu USA tak čím ďalej, tým viac pripomína moslimského atentátnika, ktorý zvolaním „Alah akbar“ vyhodí do vzduchu nielen sám seba – ale aj celý svet.
„Obamova administratíva obviňuje Rusko z kybernetických útokov bez jediného dôkazu a pritom ignoruje fakt, že hlavné internetové servery sú fyzicky na území USA a úplne pod kontrolou amerických tajných služieb, ktoré ich využívajú na získavanie informácií o amerických občanoch a dominanciu nad svetom,“ povedal predseda ruského bezpečnostného výboru Nikolai Patrushev.
K americkej verzii reality sa, pochopiteľne, veľmi ochotne pripája „obamovský“ establishment väčšiny európskych štátov, ktoré však budú v prípade konfliktu zatiahnuté do vojny ako prvé. Údajnej ruskej hrozby sa tak dnes „bojí“ kdekto, dokonca aj Dánsko, ktorého minister obrany vyhlásil, že má zaručené informácie o chystanom útoku ruských hackerov na tamojšie nemocnice. Čo tým Putin asi tak sleduje?
Kabinet na mieru Kongresu USA
Nikdy v dejinách USA sa nestalo, že by bol na zvoleného prezidenta pred jeho inauguráciou vyvíjaný taký tlak ako v týchto dňoch na Donalda Trumpa. Miliardár Soros organizuje na deň Trumpovej inaugurácie 20. januára vo Washingtone veľké demonštrácie, ktorých zámerom je vyvolať konflikt s Trumpovými priaznivcami alebo národnou gardou. Týždeň protestov proti Trumpovi sa začal už cez víkend, účasť je však hlboko pod očakávaním, čo je vraj dané aj tým, že vo Washingtone prší. Alebo že by Soros, ktorý na zlých kalkuláciách po zvolení Trumpa prerobil už miliardu dolárov, málo platil?
Tajné služby tak o to intenzívnejšie zásobujú mainstreamové médiá vymyslenými väzbami Trumpa na Rusko. Obama horlivo podpisuje jeden dokument za druhým s jasným cieľom: vzbudiť dojem, že voľby boli zmanipulované a nelegitímne, oslabiť Trumpovu pozíciu a vytvoriť všetky predpoklady pre zmenu výsledkov volieb.
Ak Trump tento tlak zvládne a splní svoje sľuby, éra „Pax Americana“ (USA über alles auf der Welt) sa zrejme skončí. Súčasne existuje reálna nádej, že s Trumpom v Oválnej pracovni by sa zavŕšila aj éra expanzií (Sýria, Afganistan, Irak, Ukrajina, Kambodža, Sudán, Nikaragua, Somálsko, Líbya, Jemen, Čile, Venezuela, Juhoslávia/Srbsko, Honduras, Kuba atď.). Teda v ideálnom prípade.
„Spojené štáty sa vyzbroja tak dôkladne, že nikto nebude mať odvahu ich napadnúť,“ hovorí zvolený prezident Donald Trump, čo pripomína prvú studenú vojnu, ktorá však tentoraz nebude znamenať preteky v zbrojení, ale len prostú obetu zbrojárskym gigantom.
Trump zostavil kabinet, ktorý by mal byť ušitý na mieru Kongresu USA – majú v ňom síce prevahu republikáni, ale prevažne protitrumpovsky naladení. Jeho kľúčovou postavou je navrhovaný minister zahraničia Rex Tillerson, šéf úspešnej nadnárodnej ropnej korporácie Exxon Mobil. Pred Tillersonom, nositeľom ruského Radu priateľstva, najvyššieho ruského vyznamenania pre cudzincov, stála neľahká úloha – presvedčiť Kongres, že on je tou správnou voľbou.
Bolo to ponižujúce stretnutie. Výsluch Tillersona viedol republikán Marco Rubio, nad ktorým Trump v primárkach zvíťazil o dĺžku koňa. Jeho ideový guru, „vojnový“ senátor McCain, vlajkonosič falošných vlajok, hysterický rusofób a patrón márnosti, inštruoval Rubia presne v duchu republikánskeho ťaženia proti ich vlastnému kandidátovi. Výsluch sa odohral približne takto:
Rubio: „Je Putin vojnový zločinec?“
Tillerson, ktorý dostal od Putina Rad priateľstva: „Áno aj nie.“
Rubio: „Súhlasíte s tvrdením, že prezidentské voľby zásadne ovplyvnili ruskí hackeri?“
Tillerson: „Áno, ale súčasne nie.“
Rubio: „Takže...“
Tillerson: „Samozrejme.“
Trumpova mediálna kľučka
Donald Trump usporiadal svoju prvú veľkú tlačovú konferenciu len pred niekoľkými dňami, teda až dva mesiace po svojom zvolení. Hlavnú pozornosť vzbudil jeho výpad proti novinárovi zo CNN, ktorého nenechal položiť otázku a označil ho za zástupcu „fake news“, teda vymyslených správ.
Mimo pozornosti tak zostal významný posun Trumpovej komunikácie s médiami, keď na svojej prvej tlačovej konferencii prvýkrát pripustil, že Rusko a jeho hackeri mohli ovplyvniť americké voľby – okrem ďalších z asi sedemnástich krajín. Dovtedy však túto mediálnu verziu odmietal. Zo strany Trumpa ide o zjavnú snahu vziať médiám vietor z plachiet, pretože primárnym terčom v tejto „fake“ kauze nie sú ruskí hackeri, ale on sám.
Ruský „fake“ dominuje spravodajstvu mainstreamových médií, ktoré sa len tu a tam venujú aj iným témam – napríklad tomu, že Obama chcel darovať Trumpovi detskú šmýkačku, ktorú má na záhrade Bieleho domu, a Trump ju odmietol, z čoho zrejme vyplýva, že nemá rád deti. Alebo že Obama, ktorý bude možno vyhodnotený ako najhorší prezident v dejinách, vyznamenal svojho viceprezidenta, ktorý sa rozplakal od dojatia.
Faktom však zostáva, že o vplyve ruských hackerov na americké voľby existuje rovnako málo dôkazov (v skutočnosti žiadne) ako o pôsobení Číny – alebo inej krajiny: vrátane napríklad Slovenskej republiky. Establishment tak nemá v rukách vôbec nič, ale to nebráni tajným službám (ktorých vedenie je na odchode) v „únikoch“ obyčajných domnienok, ktoré sú „fake“ médiami posúvané do roly dôkazov.
Prekvapivé odvolanie
Trump už oznámil, že ohľadom údajného cudzieho vplyvu na voľby nariadi vlastné vyšetrovanie. Výsledok možno ľahko odhadnúť – na rozdiel od toho, čo sa stane na Trumpovej inaugurácii 20. januára, kde sa dajú očakávať nepokoje a provokácie organizované Sorosom.
Zvláštna správa prišla v tej súvislosti z národnej gardy, ktorá bude už tradične dohliadať na slávnosť: jej veliteľ generál Schwartz bol nečakane odvolaný. Vo funkcii končí presne v deň inaugurácie, keď bude mať na starosti viac ako dvetisíc vojakov národnej gardy, vojenskú techniku a predovšetkým bezpečie nového prezidenta.
Schwartz, ktorého vymenoval do funkcie už George W. Bush, dostal rozkaz odstúpiť presne o 12.01 h, teda v okamihu, kedy bude Trump skladať prísahu. Schwartz uviedol, že dôvody svojho prepustenia nepozná a nevie, kto ho nahradí. Ide o veľmi zvláštny a neštandardný krok, ktorý vyvoláva mnoho otázok.
Ani 20. január preto neznamená, že Trump pretrhne cieľovú pásku (ak prežije) a potom už všetko pôjde ako po masle. Jeho pozícia však bude o poznanie stabilnejšia.
Zdroj: protiprud.sk
