Šéfredaktor denníka-N Martin Šimecka v utorok 21.2.2017 v relácii RTVS "Večera s Havranom" vyjadril názor, že alternatívne spravodajstvo na Slovensku je dočasný "boom," ktorý časom prirodzene zanikne, pretože nemajú vlastnú edičnú politiku, ani úctu k faktom. Dokonca arogantne vyhlásil, citujem :"Alternatívne médiá, nemožno ani nazývať médiami!"
Po tomto vyjadrení treba tohto "atramentového Martinka" brať s veľkou rezervou, pretože terminus technicus "pravda," sa práve vďaka takýmto ľuďom na Slovensku stal neznámym pojmom. Dokonca práve takíto ľudia tvrdia, že pravda neexistuje a existujú iba fakty!
Nekomentujem, iba sa pýtam, či dnes už všeobecný názor, že Šimečka a jeho Denník-N je na Slovensku stále viac a viac považovaný za "novinárske demagógum" je fakt, alebo pravda?
Dokonca takýto "atramentoví politickí manažéri" sa v spoločnosti postarali o to, že kauzy už neodhaľujú novinári, ale obyčajní ľudia a sudcovia, pretože bola to práve redaktorka denníka-N, Monika Tódová, ktorá bola v epicentre mega-kauzy zvýhodňovania politikov Grendela a Lipšica, alebo viac krát sudcom Harabínom prichytená v situácii, že nemá o prípadoch súdnych procesoch ktoré riešila, "ani šajnu!"
Ale možno to pán Šimečka, ako šéfredaktor iba nevie. Nečudovala by som sa, pretože z jeho názorov je jasne vidieť, že mu chýbajú elementárneme prvky novinárčiny. To, že písať účelové polopravdy a nazývať to faktami je novinárska cesta do pekla, vie už dnes aj komický študent žurnalistiky Vladimír Meloun, ktorý baví verejnosť svojou "paródiou na novinárčinu" na YouTube.
Ja naopak tvrdím, že pokiaľ šéfredaktor mienkotvorného denníka (takýto spoločenský dojem sa denník-N snaží vytvárať), nedokáže objektívne vyhodnotiť ani najbližší spoločenský progres slovenských médií, potom na svojej pozícii nemá čo robiť. Som totiž presvedčená, že dôvera v alternatívne spravodajstvo porastie. A nie len to. Chtiac nechtiac, pri dnešnom trende sa hlavným prúdom stanú práve alternatívne médiá. Je to len otázkou času, keďže už dnes alternatívnym médiám dôveruje tridsať percent obyvateľstva.
Je to teda môj názor proti Šimečkovmu. Ktorému názoru veríte viac, môžete vyjadriť v komentári pod článkom na Facebookovom profile Infovojny.
Manažment dnešného mainstreamového spravodajstva si naivne myslí, že je natoľko "zabetónovaný" v slovenskej spoločnosti až "zatuhol." Ľudia z vedenia RTVS sa začali správať ako politici. Dokazuje to aj arogantná reakcia vedúceho spravodajstva Slovenského rozhlasu Branislava Dobšinského, na názor moderátora Borisa Koróniho, že Slovenský rozhlas, by mal byť riešený Radou pre vysielanie a retransmisiu za porušovanie zákona pri nevyváženom spravodajstve, kedy viac krát hulvátskym spôsobom vyhlásil, citujem:” Veď konajte! Konajte!”
Slovensko sa teda vďaka novinárom zmenilo na nepoznanie, keďže mainstream začína suplovať obdobie Mečiara. Vtedy sa totiž politici arogantne správali k novinárom. Dnes, ako by si vymenili úlohy a arogantní k novinárom z alternatívnych médií, začínajú byť mainstreamoví novinári.
Považujem to za akýsi "lakmusový papierik zvrátenosti," pretože ak novinár má potrebu verejne ponižovať iného novinára len kvôli rozdielnemu názoru, potom sme sa dostali do doby, kedy novinári postrádajú základný ľudský rešpekt. A to sa predsa doteraz stávalo hlavne politikom.
Tých arogantných reakcií a útokov hlavno-prúdových novinárov smerom k alternatívnym, je na Slovensku samozrejme viac ako dosť, čo je aj dôvod, prečo si myslím, že slovenský hlavný prúd, skončí ako Mečiar, ktorého tiež nakoniec poslali do zabudnutia samotní Slováci.
Alebo skončí ako americký mainstream - nebudú pripustení k tlačovým konferenciám.
Celkovo si treba viac uvedomovať, že RTVS je platená z koncesionárskych poplatkov a disponuje ročne obrovským rozpočtom, zaplateným práve občanmi. Napriek tomu, vaša dôvera v RTVS výrazne klesá a alternatívne médiá, ktorým dôverujete stále viac a viac, naopak žijú "za hranicou biedy!" Preto si myslím, že by sa mala otvoriť spoločenská debata, či financovanie od občanov, ktoré dnes dostáva výhradne Slovenský rozhlas a televízia, by sa nemalo rozdeliť, práve medzi RTVS a občianske združenia, ktoré atlernatívne spravodajstvo na Slovensku prevádzkujú. Sú to predsa peniaze ľudí a občania by mali mať právo rozhodnúť, komu svoj mesačný poplatok za informovanie verejnosti poskytnú. Bolo by to rozhodne spravodlivejšie, ako systém, ktorý funguje dnes.
Katalin Tara
