Do Európskej únie sa má dovážať viac americkej sóje z geneticky modifikovaných organizmov (GMO). A to napriek tomu, že mnohí Európania majú ku GMO výrobkom pochybnosti ohľadom vplyvu na zdravie ľudí a tiež pôdu a životné prostredie.
Na väčších dovozoch americkej sóje do EÚ sa v stredu vo Washingtone dohodli americký prezident Donald Trump a šéf eurokomisie Jean-Claud Juncker. Súčasťou dohody je aj to, že USA nezvýšia clá na autá dovážané z EÚ a postupne utlmia clá na oceľ a hliník, ktorými vyvolali obchodnú vojnu. Do EÚ sa už teraz dováža geneticky upravená sója či kukurica a nimi sa kŕmia napríklad ošípané, z ktorých mäso končí na tanieroch v reštauráciách aj domácich kuchyniach. Pre GMO však v Európe existujú mnohé obmedzenia a dohoda s Washingtonu je skôr signálom v prospech GMO.
Čo je teda na GMO zlé? Podľa prieskumu, ktorý robilo ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016, si takmer dve pätiny Slovákov myslia, že GMO majú negatívne dôsledky na zdravie. Doterajšie výskumy síce hovoria o ich neškodnosti, dlhodobé účinky sa však môžu ukázať až časom. Navyše rôzne potravinové škandály, pri ktorých bola snaha, aby sa dopestovalo či dochovalo všetko čo najrýchlejšie a v čo najväčšom objeme, bez ohľadu na kvalitu a chuť, dávajú ľuďom oprávnenie pochybovať.
Amerika patrí k najväčším producentom GMO na svete, presadila sa s nimi aj v takej poľnohospodárskej krajine, ako je Čína. Semená GMO kukurice, ktoré sa môžu pestovať aj v EÚ, pochádzajú od amerického giganta Monsanto.
Uvoľnenie ciel však má však háčik práve v podobe GMO. Európa je k nim zdržanlivá. „Akákoľvek dohoda, bilaterálna diskusia alebo čokoľvek s USA (alebo s niektorým z našich obchodných partnerov) nezmení legislatívu EÚ o GMO,“ potvrdila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Európa je totiž známa svojím prísnym schvaľovacím procesom pre geneticky modifikované produkty.
Na zvoľnenie tlačili USA už pri rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Neúspešne. Prísne bruselské pravidlá tak zostali zachované. V Európe pôvodne platilo na GMO plodiny a potraviny moratórium. Američania sa naň ponosovali vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), tvrdili vtedy, že únia porušila medzinárodné pravidlá o voľnom obchode. Únia sa bránila environmentálnymi záujmami a neobľúbenosťou GMO produktov u európskych spotrebiteľov. WTO dala v roku 2006 za pravdu USA. Po danom rozhodnutí Brusel povolil dovoz a pestovanie geneticky upravenej kukurice. Aktuálne je schválených vyše 60 geneticky upravených plodín – medzi nimi odrody bavlny, repky olejnej, kukurice a sóje.
Zdroj: pravda.sk
