Asi rok pred vraždou Jána Kuciaka si Marian Kočner najal bývalého príslušníka SIS Petra Tótha na sledovanie novinárov. Tvrdí to Denník N. Odvoláva sa pritom na zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní.
Sledovanie prinajmenšom piatich novinárov priznal Tóth podľa denníka, keď sa pred necelými tromi týždňami sám prihlásil na polícii.
Okrem Jána Kuciaka mali byť medzi sledovanými Adam Valček z denníka SME, Marek Vagovič z Aktuality.sk, Monika Tódová z Denníka N a šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb. Mená ďalších novinárov Tóth neuviedol.
Tóth pre SME svoju výpoveď na polícii odmietol. „Denník N používa jazyk 50. rokov a klame. Neviem, čo je vo vyšetrovacom spise, ale výpoveď s mojím menom a mojím podpisom v ňom určite nie je,“ tvrdí Tóth.
Sledovanie ľudí v ich obydlí sa podľa zákona trestá rokom až štyrmi rokmi za mrežami.
Profil Jána Kuciaka spravil profesionál
O tom, že Peter Tóth pred vraždou Jána Kuciaka pripravoval podklady pre Mariana Kočnera, sa špekuluje už dlhšie. V uznesení, ktorým Najvyšší súd potvrdzoval väzbu štyroch obvinených z vraždy, sa totiž píše: „Profil zavraždeného novinára vypracoval zrejme profesionál, novinár alebo súkromný policajt atď.“
Peter Tóth začal svoju kariéru v 90. rokoch ako novinár, neskôr začal pracovať pre Slovenskú informačnú službu.
S Marianom Kočnerom sa pozná 23 rokov a podľa vlastných slov ich spájal kamarátsky vzťah.
Aj keď polícia zatiaľ Mariana Kočnera z vraždy neobvinila, v súčasnosti sa práve on najčastejšie spomína ako jej hlavný objednávateľ. Vraždu však namiesto neho údajne u vykonávateľov objednala Kočnerova známa Alena Zsuzsová.
Kočner hovoril o diskreditácii novinárov
Zo sledovania novinárov Peter Tóth podľa Denníka N vyhotovoval fotografie, videá, prípadne analýzy. Policajtom povedal, že za to od Kočnera dostával mesačne tisíce eur.
Kočner vraj Tóthovi tvrdil, že sledovanie si objednáva, aby mohol pripraviť diskreditačnú kampaň o novinároch, ktorá by sa týkala aj ich súkromia.
Kočner na novinárov útočil pravidelne. Okrem najznámejšieho prípadu, keď hrozil Jánovi Kuciakovi na svojej tlačovke, že bude sledovať jeho aj jeho rodinu, plánoval vysielať reláciu Na pranieri. V jej prvom vydaní sa venoval komentátorovi denníka SME Petrovi Schutzovi.
Na inej tlačovej konferencii Kočner upozornil na internetovú stránku lipsicovostado.info, ktorá na niekoľko dní zverejnila prepisy údajných sms správ a mailov medzi spolupracovníkom Daniela Lipšica a dnešným poslancom za OĽANO Gáborom Grendelom a viacerými poprednými slovenskými novinármi.
Špeciálna prokuratúra informácie Denníka N odmietla komentovať.
„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie sa nebudeme k veci vyjadrovať ani komentovať informácie z neoverených zdrojov,“ povedala Jana Tökölyová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry.
Advokát Kvasnica Tóthovu výpoveď v spise nevidel
Advokát Roman Kvasnica, ktorý zastupuje rodinu Martiny Kušnírovej, ktorú vrah spolu s Jánom Kuciakom zavraždil, nevedel Tóthovu výpoveď potvrdiť ani vyvrátiť. V tých častiach spisu, ktoré mal možnosť vidieť, Tóthova výpoveď podľa Kvasnicu nebola.
„Ak by ale boli tieto informácie pravdivé, neprekvapovalo by ma to,“ povedal pre SME Kvasnica.
Keď sa denník SME Petra Tótha 4. októbra pýtal na jeho vzťah s Kočnerom, Tóth tvrdil, že s ním biznis neriešil.
„Častokrát som sa len z médií dozvedel, že figuruje v nejakých obchodoch, finančných transakciách a tak ďalej. Takéto veci som s ním nikdy nepreberal, nikdy som s ním nemal podnikanie, nikdy som nebol súčasťou nejakého jeho biznisu,“ povedal vtedy Tóth.
Spájal ich Cieľ, smerovali do politiky
Keď Kočnerov dlhoročný kamarát Peter Tóth vlani ohlásil zámer založiť novú politickú stranu, údajná objednávateľka vraždy Jána Kuciaka Alena Zsuzsová mu pomáhala so zbieraním podpisov potrebných na registráciu subjektu. Upozornil na to týždenník Plus 7 dní.
Tóth ohlásil založenie strany v júli minulého roka, iba mesiac po tom, ako Marian Kočner na jednej zo svojich tlačových konferencií naznačoval, že vstúpi do politiky.
Stranu sa Tóthovi napokon zaregistrovať nepodarilo. Podľa zistení SME však dôvodom nebol nedostatok podpisov, ale podozrenie, že ich časť je falošná.
Tóth nedávno pre SME povedal, že nevie, či sa Kočner zamýšľal angažovať v Cieli. „To by ste sa museli opýtať jeho,“ reagoval na otázku.
Dnes sa stranu s názvom Cieľ snaží založiť iná skupina ľudí, minimálne s jedným členom prípravného výboru sa však Peter Tóth pozná.
Tóth odmietal, že by poznal Zsuzsovú
Tóth sa podľa Denníka N rozhodol ísť pred necelými tromi týždňami na políciu, keď sa dozvedel, že Alena Zsuzsová je obvinená pre vraždu.
Vo výpovedi na polícii, ktorú Tóth popiera a Denník N uvádza, tvrdí, že tesne predtým ako Najvyšší súd vzal Kočnera do väzby, ho Kočner požiadal, aby so Zsuzsovou komunikoval. Čoskoro vraj pochopil, že je Kočnerova milenka a majú k sebe veľmi blízko.
Len pred niekoľkými dňami pritom Tóth denníku SME tvrdil, že sa „s takou paňou nepozná, nikdy sa s ňou nestretol a ani o nej nepočul až do jej zadržania“.
Kočner má, naopak, s Alenou Zsuzsovou blízky vzťah. Jej pätnásťročná dcéra ho volala krstný otec, hoci ním nebol. Zo zverejnených súdnych uznesení vyplýva, že Kočner pravidelne Zsuzsovej posielal peniaze.
Najskôr to bolo dvetisíc eur mesačne, neskôr 1400 eur.
Za hlavného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka označil Mariana Kočnera jeden z obvinených v tomto prípade Zoltán Andruskó. Úlohu vraj zadal Zsuzsovej a tá si vzápätí podľa uznesenia Najvyššieho súdu dala zistiť o Kuciakovi viac.
Odkazy od veštice
Bývalý šéf kontrarozviedky mal vo výpovedi vyhlásiť, že o sledovaných novinároch nezistil nič škandalózne. Kočnera sa údajne po Kuciakovej vražde spýtal, či s tým má niečo spoločné. Ten to vraj rázne poprel. Podozrenie, že za vraždou Kuciaka mohol stáť Kočner, mal Tóth nadobudnúť po zadržaní Aleny Zs. Tesne predtým, ako v júni zobral Najvyšší súd podnikateľa do väzby, mal totiž exnovinárovi povedať, aby s touto ženou komunikoval.
Údajne podľa Denníka N mala Kočnerovi cez Tótha sprostredkovať odkazy od veštice, ktorá mala podnikateľovi na diaľku veštiť budúcnosť. Tóth mal vtedy nadobudnúť pocit, že Alena Zs. je Kočnerova milenka a majú k sebe veľmi blízko. Bývalý SIS-kár tomu údajne neprikladal váhu, keďže na veštenie neverí. Až keď Alenu zadržali, rozhodol sa ísť na políciu.
Tóth sa netajil tým, že s Kočnerom sú priatelia. „Mariana Kočnera poznám 23 rokov. Ak by sa potvrdili podozrenia vyslovené na jeho adresu, nevyhnutne by to znamenalo koniec nášho priateľstva,“ napísal na portáli, ktorý prevádzkuje, začiatkom tohto mesiaca.
Tóth: Zverejňovanie informácii negatívne ovplyvňuje vyšetrovanie
„Nepoznám obsah vyšetrovacieho spisu a ak by som aj z neho informácie mal, neuverejňoval by som ich, ako to robia niektoré nezodpovedné médiá. Nazdávam sa, že v súčasnosti prebiehajú veľmi dôležité procesné úkony a zverejňovanie informácií môže negatívne ovplyvňovať výsledky vyšetrovania. Tí, ktorí novinárom z trestného spisu vynášajú senzačné poznatky, by si mali lepšie zvážiť možné dôsledky svojho konania,“ napísal Peter Tóth na svojom portáli Ďateľ.sk začiatkom októbra.
Žitný hovorí o úniku cez právnika
Bezpečnostný analytik Milan Žitný zdôraznil, že zverejňovanie takýchto citlivých informácií neprospieva vyšetrovaniu. „Mám pocit, že toto je zase informácia, ktorý unikla pravdepodobne cez nejakého právneho zástupcu. Ako keby niekto chcel odvádzať pozornosť iným smerom,“ hovorí Žitný.
Ak sa tieto informácie potvrdia, podľa Žitného to znamená, že Tóth sa chcel zbaviť viny z prípravy vraždy. „Možno dostal strach, lebo si uvedomil, že nejaké stopy – elektronické odtlačky mohol zanechať a asi mu došlo, že bude podozrivý z podielu na príprave vraždy. Predpokladám, že išiel vypovedať, aby vysvetlil, z akého dôvodu tam figuruje jeho meno či stopy k nemu vedúce a ukázal, že s tou vraždou nič nemá,“ predpokladá Žitný.
„Orgány činné v trestnom konaní musia nakoniec vyhodnotiť, či informácie, ktoré zhromaždil, prispeli k smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovateľ musí posúdiť, či tieto informácie boli potrebné a boli použité k vražde,“ dodal Žitný
Kto je Peter Tóth
Peter Tóth začínal ako redaktor Slovenského denníka. Od roku 1994 písal do denníka SME - o korupčných kauzách, Mečiarovi aj o Róbertovi Remiášovi, ktorému pomáhal a ktorý bol jeho priateľom. V roku 2002 ho šéfredaktor Milan Šimečka po zistení, že pracuje pre SIS, z redakcie prepustil, a potom krátky čas robil pre Národnú obrodu a rádio Expres.
On sám hovorí, že príslušníkom SIS sa stal v roku 1998, keď bol novinár. Vedenie redakcie SME o tom vtedy nevedelo. „Prácu spravodajského dôstojníka som vykonával pod krycou legendou novinára až do roku 2003, keď som bol na krátky čas vymenovaný za riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva SIS. Po odvolaní z funkcie som v tajnej službe pôsobil ešte necelé dva roky. Od roku 2005 som striedavo na voľnej nohe, pracujem v súkromnom sektore alebo sa venujem písaniu kníh," napísal o sebe Tóth minulý rok.
S Kočnerom sa spoznal počas kauzy únosu Michala Kováča ml. z roku 1995, kde Tóth ako novinár čelil útokom SIS za Ivana Lexu.
V roku 2003 bol obvinený zo spravodajskej hry v kauze odpočúvania denníka SME. Tóth bol vtedy konkrétne obvinený za útok na verejného činiteľa. Od 1. septembra 2003 však takýto paragraf trestného zákona prestal existovať. Šlo o to, že Tóth v januári údajne poslal faxom na Generálnu prokuratúru anonymné oznámenie na vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka. V oznámení sa písalo, že Palko prikázal podriadeným, aby zmenili databázu čísel odpočúvaných políciou.
V roku 2004 sa Lexovi na súde ospravedlnil za články, ktoré o ňom písal. Kočner aj Tóth mali styky s ľuďmi z podsvetia. O Kočnerovi tvrdil, že jeho mediálny obraz je iný, ako je v skutočnosti. Spolu sa vlani ukázali aj pri kauze Čistý deň.
Štyria obvinení
Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zastrelil páchateľ 21. februára tohto roka v ich rodinnom dome v obci Veľká Mača. Z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov obvinila polícia 28. septembra štyri osoby. Strelcom mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáš Sz., ktorému pomáhal jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav M. Podnikateľa Zoltána A. vyšetrovatelia považujú za sprostredkovateľa a za objednávateľa vraždy označujú Alenu Zs. z Komárna. Od 30. septembra sú na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici všetci štyria vo väzbe.
O smrti novinára a jeho priateľky sa verejnosť dozvedela v pondelok 26. februára. Ján pracoval pre portál Aktuality.sk, písal o prepojení talianskej mafie na slovenské vládne špičky.
To, čo vyplynulo z jeho nedokončeného článku, viedlo neskôr k demisii ministra vnútra Roberta Kaliňáka, premiéra Roberta Fica, ale aj k odchodu policajného prezidenta Tibora Gašpara. Po jeho vražde sa na Slovensku konali najväčšie protesty, zhromaždenia a pochody od novembra '89, zúčastnili sa na nich desiatky tisíc ľudí.
Bývalý šéf rozviedky SIS Cibula spomína operáciu pod falošnou vlajkou
"Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky otvára mýtickú Pandorinu skrinku slovenskej politiky, i keď niektorí zasvätení môžu pochybovať, či odhalí všetko to zlo a morálnu biedu, o ktorej verejnosť viac tuší, ako vie - alebo si všeličo len domýšľa. Medializované súvislosti s menom podnikateľa Mariana Kočnera naznačujú, že prípad sa môže stať ústrednou témou blížiacej sa kampane k voľbám prezidenta republiky, ale hlavne k voľbám do Národnej rady SR, ktoré majú byť v prvom štvrťroku roku 2020.
Či Marian Kočner bol skutočným objednávateľom Kuciakovej vraždy - alebo sa iba podujal zabezpečiť vykonanie objednávky od niekoho iného - nebude tak jednoduché právne dokázať. V tejto súvislosti možno spomenúť, že spravodajské služby niekedy vykonávajú tzv. operácie pod cudzou vlajkou, čo je akcia realizovaná spôsobom, aby navonok vyzerala tak, že ju vykonal niekto iný a nie ten, kto je iniciátorom akcie,“ uviedol na svojom portáli 11. októbra Igor Cibula. Bývalý exriaditeľ rozviedky SIS v tejto súvislosti dodal, že "existuje podozrenie, že ak aj má Kočner čosi spoločné s vraždou Kuciaka, ani on nemusel byť konečným objednávateľom".
