Všetci milovníci hororu si určite pamätajú film "Sobota štrnásteho." Bolo to voľné pokračovanie úspešného hororu "Piatok trinásteho" - čiže "deň po!"
"Deň po," ja nazývam deň po relácii TA3, kde vystúpil po sedem ročnej izolácii Mečiar a Bugár, pretože je ako vystrihnutý z hororu.
Presnejšie pre tých, ktorým to páli.
Je tiež prelomovým dňom hlavne pre novinárov, ktorí komentovali tento posun v slovenskej politike, lebo návrat Mečiara na scénu, je niečím novým - akýmsi oživením monotónnej politickej scény na Slovensku. Monotónny preto, že minimálne posledných dvanásť rokov sa tu nedialo nič iné, iba jeden politický škandál za druhým a to už naozaj nebaví nikoho.
Ja som analyzovala hlavne Mečiarovu minulosť z pohľadu jeho zásluh, pretože jeho negatíva som v sebe hodnotila celých dvadsať rokov. To však nemohla byť podstata analýzy, keďže išlo v relácii o amnestie.
Konštatovala som, že pokus o neštandardné zrušenie amnestií by bol precedens, hodný ktorého koľvek diktátorského režimu v Latinskej Amerike, čo len o jeden deň v relácii Infovojna s Norom Lichtnerom, inými slovami konštatoval aj sudca Najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabín. Táto popredná slovenská kapacita na Trestný zákon a Trestný poriadok, odborne rozobrala vec z pohľadu práva a konštatoval nie len to, že amnestie sú nezrušitelné, ale že sú pokročilým štádiom rozvratu právneho štátu, "úspešne" prebiehajúceho na Slovensku už veľmi dlhý čas. Nemýlil sa, pretože napríklad len nerešpektovaním najvyšších justičných orgánov Slovenska a EÚ sa stalo aj to, že iba obyčajná Policajná inšpekcia Slovenska je nezákonná už deviaty rok! Napriek tomu, že bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR, Európskym súdom pre ľudské práva v Strasburgu a Organizáciou Spojených národov označená za nezákonnú, stále existuje a niet na Slovensku politika s vôľou ju zrušiť!
Sudca Harabín však konštatoval aj inú - oveľa závažnejšiu vec. Tvrdí, že dnešný postup prezidenta SR, vlády a tretieho sektora, je útokom na štátnosť a pokus o rozvrat, prípadne aké si odovzdanie republiky do područia iného štátu, alebo štátov. A to je už prisilná káva.
Na druhej strane sa len ťažko týmto slovám dá neveriť, pretože od doby, kedy sa sudca Najvyššieho súdu Harabín pustil do verejnej kritiky politikov, naplnili sa, alebo ukázali pravdivými všetky jeho vyhlásenia, ktoré dodnes urobil.
Viackrát som v minulosti písala, že Slovenskej republike z veľa dôvodov hrozí postupný zánik, ale že by sa politici ako Budaj a Bugár, ktorí sa stali najskôr otcami myšlienky nevzniku a neskôr likvidácie Slovenska autonómiou južného Slovenska zašli až tak ďaleko, som pravdu povediac, nerátala ani v najhoršom sne.
Je pravdou, že Bugár a Budaj boli zarytými Čechoslovakistami a ešte v čase vzniku Slovenskej republiky, sa Bugár dokonca pokúšal viackrát Slovensko rozdeliť autonómne, ale vždy vystupoval ako zástupca jednej strany, bez reálnej podpory ostatných strán svoj plán naplniť. Dnes, po vstupe do EÚ, sa však situácia zmenila a štandardné strany sa s područím Slovenska v EÚ stotožnili natoľko, až snaha "odovzdať Slovensko" do rúk jeho likvidáciou - jediná reálna možnosť ako zachovať našu zem v Európskej únii a zároveň (podľa nich) ju "ochrániť" pred nezastaviteľným Kotlebom, ktorý voľby s predpokladom takmer rovnajúcim sa istote vyhrá a následne Slovensko do vystúpenia z NATO a EÚ úspešne povedie, je naozaj šialený plán.
Som presvedčená, že likvidácia, alebo skôr - ďaľšie odnárodnenie Slovenska, je v potupení zakladateľov Slovenského štátu z roku 1993 a práve na to majú slúžiť zrušené amnestie Vladimíra Mečiara ako "otca" myšlienky, založiť vlastné Slovensko.
Tiež som "deň po" konštatovala, že niektoré médiá sú náchylné na kolaboráciu tohoto diablovho projektu. Či som sa mýlila, posúďte sami. Citujem úryvok z článku denníka postoj.sk, zo 7. marca 2017:
"Už niet nikoho - žiadnej generácie, ktorá by Mečiara uctievala.
Pred 25 rokmi, v roku 1992, ho volilo vyše milión voličov, z nich ešte mnohí žijú, ale už nemá žiadnych verných, v roku 2012 ho volilo len chabých 23-tisíc voličov.
Pre dnešnú generáciu 40-tnikov, to je generácia tých, ktorí v roku 1998 ešte ako prvo- či druhovoliči výraznou mierou prispeli k jeho pádu, bude stále symbolom zločinu.
A dnešní tínedžeri či dvadsiatnici? Tí si pozrú film Únos, onedlho možno najsledovanejšie dielo modernej slovenskej kinematografie, a tie mečiarovské roky budú vnímať ako horor, nič viac.
Vladimír Mečiar je zakladateľom štátu, to je čistý fakt, ale už pre nikoho nebude otcom zakladateľom. Všetky jeho zásluhy aj chyby prekryje jeden únos a jedna vražda. Slovom, dejinná hanba."
Takto komentoval autor článku súčasné dianie na politickej scéne.
Diskreditačný článok Mečiarovej osoby si môžete celý prečítať TU.
Pozornému oku nemohlo ujsť, čo sa na Slovensku deje. Najskôr príprava verejnosti na vstup Kiskovej strany, potom film Únos so správnym načasovaním, hneď na to sa v médiách objaví článok fiktívneho svedka Fegyveresa, ktorý potvrdil únos Kováča ml. a nepriamo z neho obviní spolu so SIS aj Vladimíra Mečiara, ďalej nasleduje Budajove podanie žiadosti o zrušenie amnestií, rozbehne sa obrovská mediálna kampaň za ich zrušenie, vrátane diskreditačných článkov uvedených vyššie, no a ako laskonka mal byť Bugárov boj s Mečiarom v ringu TA3, kde mal Bugár dať K.O. Mečiarovi - čo sa ale prerátal, lebo K.O. dostal Bugár od Mečiara. A nie len to. "Dostal od Mečiara dobre na gate," lebo Mečiar ho v podstatných veciach "pokrčil ako staré noviny a podkúril ním v politickom krbe!"
Stále sa vraciam v myšlienkach naspäť, pretože mi príde až neuveriteľné, že niekto ako Bugár, ktorý nevie ani poriadne po slovensky a ktorého platíme dvadsať šesť rokov ako profesionálneho politika a ŠTB-ák Budaj s "debilkou" (čiapkou) na hlave, nám chcú zobrať republiku a tridsať popredných právnikov Slovenska sa pod to podpíše, ako by sa ani nechumelilo! Dokonca tretí sektor splnil svoju pomoc pripravovanému zániku Slovenska, zverejnením akejsi fiktívnej internetovej žiadosti, kde deklaruje vôľu tridsať tisíc občanov zničiť štátnosť vlastnej republiky!
Vážení, veď toto je situácia, ktorá keď sa v minulosti objavila v iných štátoch, tak ľudia vyšli do ulíc a spustili streľbu na politikov!
My robíme presný opak. Ideme do ulíc, akýmsi pripravovaným pochodom, skryto organizovaným hlavným podporovateľom tohoto tichého slovenského majdanu - zakladateľom strany progresívne Slovensko, Michalom Trubanom a budeme cez podporu zrušenia amnestií likvidovať Slovensko!
Tak to si teda pogratulujme Slovač, pretože iné národy si svoju štátnosť museli vydobiť vlastnými životmi a krvou vo vojnách, ako obyčajní vojaci. Vy ste ju dostali od Mečiara v roku 1993 na zlatom podnose do kresiel vašich obývačiek ako králi. A možno práve preto sa k nej chováme ako totálni idioti.
"Deň po," sa teda stal hororom už aj na Slovensku.
Katalin Tara
