Keď sa z novinárov stávajú traviči studní a politici sa správajú ako splašená hydina, situáciu musí zachraňovať generálny prokurátor.
Existuje mnoho rozumných dôvodov, prečo by sme mali pochybovať o hodnovernosti mediálnych správ na tému priameho zapojenia slovenských štátnych orgánov do únosu Vietnamca. Problém spočíva v tomto, že rozum sa stáva rukojemníkom politických vášní. Živia ich médiá a živia ich politici. A ten, kto si dovolí pochybovať, je okamžite vyhlásený za kolaboranta Smeru. Ale takto sa diskutovať nedá a už vôbec nie pátrať po pravde.
Preto si zaslúžia veľké ocenenie a úprimnú vďaku generálny prokurátor Jaromír Čižnár a jeho prvý námestník Peter Šufliarsky, že v priamom prenose vystúpili pred verejnosťou, oddelili dohady od faktov a nakreslili jasnú hranicu medzi triezvym rozumom a opitou vášňou. Ďateľ.sk odporúča každému, koho zaujímajú fakty, aby si našiel približne trištvrte hodiny času na vypočutie záznamu tlačovej konferencie prvých mužov Generálnej prokuratúry.
Ako splašená hydina
Slovenskí politici sa v kauze únosu Vietnamca správajú ako splašená hydina. Aj keď všetci z rozličných pohnútok, no výsledok je rovnaký: množstvo nezmyslených zvukov a pohybov a zbytočne rozvírený prach ešte zbytočnejších slov.
Opoziční poslanci urgujú orgány činné v trestnom konaní, aby exministra vnútra a šéfa ministerského protokolu strčili do vyšetrovacej väzby. To by si hádam nedovolili ani vo Vietname, pretože tam aspoň každý vie, kde je jeho miesto.
Predseda koaličného Mostu Béla Bugár na základe mediálnej manipulácie Moniky Tódovej pomaly opúšťa koalíciu a div nežiada Roberta Kaliňáka, aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Kde sa podel jeho triezvy úsudok a zmysel pre realitu?
Ministerka vnútra Denisa Saková pod tlakom tej istej mediálnej manipulácie stavia mimo výkon služby šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR Petra Krajčiroviča, ktorý sa v celom prípade ocitol ako povestný Pilát Pontský v katolíckom vyznaní viery.
Pochopiteľne, ku koloritu podtatranskej politiky patria aj prezident Andrej Kiska a jeho strategickí radcovia. Z ich dielne v prezidentskom paláci zaznievajú slová pripomínajúce poplašnú správu, pretože hlava štátu tvrdí, že skutok (teda únos Vietnamca) sa stal na území Slovenska, čo ešte nevedia nielen na slovenskej generálnej prokuratúre, ale ani justičné orgány v Nemecku, kde bol už právoplatne odsúdený jeden z únoscov.
Hlas zdravého rozumu
Nebyť vystúpenia Jaromíra Čižnára a Petra Šufliarskeho, človek by mohol prepadnúť intelektuálnemu zúfalstvu a začať pochybovať o vlastnej schopnosti vnímať realitu. Obaja touto tlačovkou urobili pre slovenskú spoločnosť za necelú hodinu viac ako 90 percent politikov od začiatku roku dohromady.
Z Generálnej prokuratúry zaznel jasný odkaz na viacero adries. Napríklad do prezidentského paláca sa niesla správa, ktorá by sa dala zhrnúť do nasledovných bodov:
- skutok sa stal v Nemecku a bude vecou ďalšieho preverovania, či mal pokračovanie aj na Slovensku;
- nie je pravda, že slovenské orgány sú nečinné, pretože už dlhé mesiace poskytujú nemeckým kolegom právnu pomoc;
- nemecké orgány nepožiadali orgány slovenské o prevzatie trestného oznámenia ani trestného stíhania vo veci únosu Vietnamca;
- nemecké orgány ani slovenskí prokurátori poskytujúci právnu pomoc neindikovali, že by vo veci únosu malo byť začaté trestné konanie voči nášmu občanovi;
- garantom nestrannosti vyšetrovania nie je polícia/inšpekcia, ale prokuratúra.
Páni Čižnár a Šufliarsky mali niekoľko trefných poznámok, ktoré by si mala zobrať k srdcu predovšetkým opozícia. Najdôležitejší odkaz do týchto radov, kde sa zrodil nápad ľudovej požiadavky na väzobné stíhanie, znie: Našťastie ešte stále žijeme v právnom štáte, a preto je neakceptovateľné, aby sme poznali páchateľa skôr, než sme zistili spáchanie trestného skutku.
A veľmi cenné školenie sa na Generálnej prokuratúre dostalo aj médiám. Jaromír Čižnár a Peter Šufliarsky vyslovili niekoľko kľúčových myšlienok a otázok:
- prečo sa tajomní svedkovia prihlásili až rok po tom, čo údajne videli nastupovať dobitého Vietnamca do lietadla;
- prečo nešli vypovedať na prokuratúru, keď neverili polícii;
- nielen slovenské, ale ani nemecké orgány nemajú vedomosti o skutočnostiach, ktoré publikujú médiá, a preto ich môžu začať preverovať až dnes;
- skutočnosti uvádzané v médiách je najprv potrebné procesne preveriť, až potom možno hovoriť o tom, či a ako sa skutok stal.
Traviči studní
Napriek tomu, že Jaromírovi Čižnárovi patrí vďaka za triezvy a vecný pohľad na vec, nič to nemení na skľučujúcom fakte: stav verejnej diskusie na Slovensku je žalostný. Generálny prokurátor predsa nemôže byť rozhodcom v každej politickej zvade. Našťastie v tomto prípade mu táto úloha vyplynula priamo z funkcie.
Lenže kde je zodpovednosť médií? Predovšetkým médií hlavného prúdu. Nesú priamu zodpovednosť za to, že vo verejnej diskusii víťazia vášne nad rozumom. Správajú sa ako traviči studní a kauza únosu Vietnamca je toho živým príkladom. Ani zďaleka nepripomína novinovú story, ale nesie všetky znaky politickej kampane. Opozícia tomu, samozrejme, tlieska v stave sladkej nevedomosti, že o niekoľko rokov môže tento bič veľmi nepríjemne plieskať aj nad jej hlavou.
Novinári rečami veľmi radi upratujú v politických stranách a v štátnych orgánoch. Skutkami by si však mali konečne poupratovať najmä vo vlastných radoch. To, čo vydávajú za žurnalistiku, ňou už dlhé roky nie je. Politické kampane a mediálne manipulácie sú produktom propagandy a s vecným informovaním nemajú nič spoločné. Ku kvalitnej žurnalistike patria aj komentár a analýza, ale aj v týchto útvaroch musia dominovať fakty, nie heslá a floskule. Jaromír Čižnár dal médiám vážny dôvod na to, aby sa nad sebou zamysleli.
Zdroj: datel.sk
