Zahraničný výbor NR SR by mal už na budúci týždeň (8.8.) odmietnuť legitimizáciu okupácie a anexie Krymu tým, že ho navštevujú slovenskí ústavní činitelia.
Jediným bodom rokovania, ktoré iniciovala predsedníčka výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd), má byť prijatie stanoviska, ktorým poslanci reagujú na cestu Petra Marčeka (nezaradený) na tento polostrov. Spoluautorom návrhu je Martin Klus (SaS).
V texte sa píše, že výbor podporuje vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí v súlade so spoločnou pozíciou členských krajín EÚ a NATO. „Podľa tohto žiadna zo zúčastnených strán neuznáva výsledky nelegálneho referenda na Kryme z marca 2014. Pripojenie polostrova k Ruskej federácii porušilo základné princípy medzinárodného práva a narušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ znie text stanoviska.
Dokument pokračuje tým, že SR naďalej považuje Krym za územie Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, zahraničný výbor preto odmieta akékoľvek prejavy legitimizácie okupácie a anexie Krymu návštevou ústavných činiteľov Slovenskej republiky, bez súhlasu a povolenia ukrajinských orgánov.
Osamelý Marček
Marček ešte pred odchodom avizoval, že s ním okrem podnikateľov idú aj niekoľkí koaliční poslanci. Napokon bol jediným politikom, ktorý na letisko prišiel. Cieľom cesty, z ktorej sa vráti o pár dní, malo byť podľa jeho slov oboznámenie sa so situáciou na polostrove. Chcel si pozrieť „údajné porušovanie ľudských práv tamojších obyvateľov“.
On sám toto územie považuje za ruské napriek tomu, že Slovensko anexiu oficiálne označuje za porušenie medzinárodného práva. „Toto územie odjakživa patrilo k Rusku. Nikita Chruščov ho daroval Ukrajine, ale to neznamená, že má právo si na neho nárokovať. V novembri 2017 som bol v Kyjeve ako pozorovateľ, hovoril som s ľuďmi a pred parlamentom som videl stanový tábor protestujúcich. Občania Kyjeva sa ma pýtali, či nevidíme, čo sa deje na Ukrajine, v akom režime žijú, že sú porušované ich práva a neexistuje sloboda slova,“ tvrdí Marček, ktorý si myslí, že ľudské práva nie sú porušované na Kryme, ale práve na Ukrajine.
Kritické slová ukrajinského veľvyslanca
Jeho cestu na Krym kritizoval aj ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška. „Nie som šťastný z tohto ich rozhodnutia. Tí, ktorí prídu na pozvanie okupačnej vlády, porušujú ukrajinské zákony. Ukrajinská strana bude reagovať, myslím si, že budú mať zákaz vycestovať v budúcnosti na Ukrajinu,“ povedal Muška, ktorý napísal slovenským politickým stranám list, aby svojich poslancov od takýchto krokov odhovorili.
Postoj veľvyslanca zase kritizoval predseda NR SR Andrej Danko (SNS). Vyzval ho, aby sa nevyjadroval k súkromným cestám poslancov Podľa Danka sú vyjadrenia Mušku nezlučiteľné s mandátom veľvyslanca. „Poslanci majú svoje právne a spoločenské postavenie. Slovensko je zvrchovaný a demokratický štát. Ak sa akýkoľvek občan, tobôž poslanec NR SR, rozhodne kamkoľvek vycestovať, nebude žiaden veľvyslanec hovoriť o tom, či tam ísť má alebo nemá,“ povedal Danko na adresu veľvyslanca.
Most-Híd je proti
Naopak, proti návšteve Krymu poslancami sa postavil koaličný Most-Híd. „Nie sú súkromnými osobami, ale reprezentujú krajinu. Aj vo svojom voľnom čase. Krym je podľa medzinárodného práva ukrajinským územím, a tento fakt uznáva EÚ aj NATO, ako aj oficiálna zahraničnopolitická línia SR. Slovensko neakceptovalo ruskú anexiu Krymu a považuje polostrov za súčasť Ukrajiny a primerane tomu by sa mali slovenskí reprezentanti správať. Zvrchovanosť krajiny a jej poslancov sa v demokracii dokazuje, okrem iného, aj rešpektovaním dohôd,“ dodali bugárovci.
Aj slovenský rezort diplomacie nedávno opätovne zdôraznil, že neuznáva výsledky nelegálneho referenda na Kryme z marca 2014 a Slovenská republika naďalej považuje Krym za územie Ukrajiny. „Pripojenie polostrova k Ruskej federácii porušilo základné princípy medzinárodného práva a narušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ deklarovalo ministerstvo vo vyhlásení.
Zdroj: pravda.sk
