Citlivá správa NATO vyslovuje pochybnosti o slovenskej armáde

Ministerstvo obrany sa dosiaľ neodhodlalo zverejniť ani kúsok z kritického textu.
03.08.2018 | 12:11

Denník Pravda získal sumár hodnotiacej správy NATO o slovenskej armáde od nemenovaného zdroja z riadiacich štruktúr aliancie v Bruseli. Obsahuje vážne pochybnosti o schopnosti Slovenska plniť si spojenecké záväzky. Ministerstvo obrany sa dosiaľ neodhodlalo zverejniť ani kúsok z kritického textu.

Slimačie tempo pri budovaní mechanizovaných brigád, nedostatočný počet príslušníkov ozbrojených síl a tiež zarážajúci nedostatok vojenských lekárov, slabá podpora armády od civilných zložiek – to sú skutočnosti, ktoré zvlášť znepokojujú NATO.

Uznávaní špičkoví generáli, ktorí už odišli do civilu, po nahliadnutí do sumára zdôraznili pre Pravdu, že Slovensko si samo robí zlé meno medzi spojencami a súčasne podkopáva svoju pripravenosť na domácej pôde.

Mechanizovaná brigáda s otáznikmi

„Odkladanie medzinárodného záväzku, ktorým je vybudovanie mechanizovanej brigády, asi nikto z našich spojencov nechápe,“ povedal Ľubomír Bulík, niekdajší náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (NGŠ OS SR). "Nie je zrejmé, či sa podarí splniť tento cieľ aspoň do roku 2030,“ upozornil Pavel Macko, bývalý zástupca NGŠ OS SR.

Správa z Bruselu naznačuje, že Slovensko sa obrazne hýbe takpovediac ako v lete na saniach. Vyhovujúca brigáda stredného typu mala byť hotová v tomto roku, ale zostalo len pri slovách. Vytvorenie ťažkej do dvanástich rokov považuje aliancia nielen za zdĺhavé, ale ešte vidí aj riziko súvisiace s kvalitou. "Keďže niektoré prvky slovenských zámerov sú neznáme, neprogramované alebo nefinancované, je predčasné usudzovať, či dokáže poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu okolo roku 2030. Toto zostáva obavou,“ varovalo NATO. „Plánovači aliancie majú vážne pochybnosti, pričom brigádu v silách nižšej pripravenosti (pohotovosť na použitie do pol roka) sme mali mať už od tohto roku,“ konštatoval Macko.

Slovenská vláda v minulom roku odsúhlasila nákup obrnených vozidiel typu 4×4 a 8×8, aby nahradili zastaranú vojenskú techniku. „Zatiaľ sa však neprijalo rozhodnutie, na akých podvozkoch majú byť. Výsledkom je nejasnosť, či vozidlá, ktoré sa majú obstarať, budú spĺňať požiadavky ťažkej brigády,“ upozornila aliancia.

Strach z debaty o netransparen­tnosti

Macko jasne naznačil, že na Slovensku sa podceňuje dôležitosť ozbrojených síl: „Dobre vieme, že krízy vznikajú a vyvíjajú sa oveľa rýchlejšie, a že pre obranu nášho štátu je potrebných niekoľkonásobne viac kapacít, ktoré musia prísť od spojencov. Zatiaľ to vyzerá tak, že v dobe narastajúcej krízy a zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia ideme do rizika, že aj v roku 2030 budeme pri akejkoľvek väčšej kríze odkázaní na cudziu pomoc, ale budeme mať v úvodzovkách rozrobené dve brigády a pár kúskov špičkovej techniky.“

Nemenovaný zdroj z NATO sa nazdáva, že hlavnou príčinou, prečo ministerstvo obrany otáľa so zverejnením neutajovanej časti textu, je strach, že sa rozprúdi debata o možnom netransparentnom zámere súvisiacom s budovaním brigády ťažkého typu.

„Verejne je známe, že rezort sa prikláňa k akvizícii osemkolesových vozidiel, lenže ťažká brigáda potrebuje mať pásové. Sú pritom požiadavky ohľadne hmotnosti, čo sa dá riešiť dodatočným opancierovaním, ale bežné kolesové nedokážu prejsť cez vodu. Zjavne z tohto dôvodu si ministerstvo stanovilo podmienku, aby kolesové stroje boli prispôsobené tomu, že môžu plávať,“ uviedol pre Pravdu.

Konečný termín bol 31.12.2017

Macko poukázal na to, ako dôležitý záväzok nakoniec nezodpovedal realite. Pripomenul, že požiadavka na mechanizovanú brigádu stredného typu bola domáca úloha od roku 2004. "Konečný termín, ktorý sa niekoľkokrát menil, bol posledný deň roku 2017,“ poznamenal s tým, že rezort obrany to nestihol.

Pod vedením Macka, v súčasnosti generálporučíka v zálohe, bol vypracovaný akčný plán výstavby mechanizovanej brigády. „Projekt sa prerokoval v kolégiu ministra obrany, ale nikdy nebol predložený do vlády (zdroje rezortu nepostačovali na realizáciu, chýbalo zhruba 500 miliónov eur) s odôvodnením, že sa to zapracuje do dlhodobého plánu. Ako je zrejmé zo správy NATO, nielen ja, ale ani plánovači NATO to tam explicitne nenašli,“ podotkol Macko.

Bývalý zástupca NGŠ OS SR podotkol, že vtedajší akčný plán sa síce vypracoval pre potreby brigády stredného typu, ale metodológia sa dá využiť a prepracovať na ťažkú brigádu.

"Táto zmena zo strednej na ťažkú, aj keď bola ministerstvu dlhodobo avizovaná, ale šéfom rezortu neakceptovaná z dôvodu obmedzených zdrojov, prišla oficiálne až po predložení dlhodobého plánu vo vláde,“ poznamenal Macko. Dodal pritom, že súčasný minister obrany (ktorým je nominant SNS Peter Gajdoš), nemá odvahu ísť znovu do vlády a stiahnuť tento plán, prepracovať ho a opäť predložiť na schválenie.

Chýbajú vojenskí lekári

Hodnotiaca správa NATO upozorňuje Slovensko, že stále nevie vyriešiť problém nízkeho počtu vojenských lekárov. Z textu sa dá vycítiť, že situácia je alarmujúca: „Napriek viacerým iniciatívam sa nezaznamenal výrazný pokrok v zlepšení náboru a udržania medicínskeho personálu.“

Aliancia varuje, že podľa nej doslova pokračujúce zlyhávanie v tomto smere ohrozuje dostupnú nasaditeľnosť týchto kapacít. "Vyvoláva to výrazné pochybnosti o schopnosti zúčastniť sa v misiách NATO v plnom rozsahu v krátkodobom horizonte, vrátane operácie na vlastnom území ako potenciálneho frontového štátu,“ upozorňuje dokument.

Bulík pritakal, že toto varovanie je jednoznačne odôvodnené: „Našim ozbrojeným silám chýba dokonca viac ako polovica z potrebného počtu vojenských lekárov.“

S kritikou sa stotožňuje aj bezpečnostný expert Jaroslav Naď, ktorý vedie Slovenský inštitút bezpečnostnej politiky. „Čo viem, tak hlavný vojenský lekár dlhší čas upozorňuje na kritický stav personálu. Podobne to pritom platí o technickom zázemí,“ povedal odborník, ktorý pracoval nielen v rezorte obrany, ale aj v slovenskej misii pri NATO v Bruseli.

„Získať atestovaného lekára do radov armády je veľmi náročné, pretože chýba finančná motivácia v porovnaní s inými pracovnými príležitosťami,“ vysvetlil Naď. Dodal, že je to akútny problém, ktorým sa rezort obrany musí neodkladne zaoberať.

Nízky počet príslušníkov armády

Správa NATO si všíma aj iné aspekty, ktoré sa dajú označiť za veľmi znepokojujúce. Podľa textu je nedostatočná podpora ozbrojených síl zo strany civilných zložiek a za problém označuje aj nízky počet príslušníkov armády. "Na konci roku 2017 ju tvorilo 12 200 osôb regulárneho vojenského personálu. V pláne je dosiahnuť počet 15 700 v roku 2023,“ píše sa v dokumente, ktorý so zjavným znepokojením konštatuje, že potrebná naplnenosť klesla už pod úroveň 80 percent.

„Plán pôsobí optimisticky, ale reálne očakávanie vyzerá skôr pesimisticky. Ak chcete na Slovensku zvýšiť stav vojska, musíte uchádzačov o službu dobre odmeniť a motivovať ich aj inými spôsobmi. Nárast o 3 500 do piatich rokov je veľmi pekný zámer, ale pochvala môže prísť až vtedy, keď sa projekt stotožní s realitou,“ povedal zmienený nemenovaný zdroj z Bruselu.

Špičkových odborníkov lákajú firmy

Mimochodom, služba v ozbrojených silách je nielen o tých, čo vedia narábať so zbraňou, alebo obsluhujú vojenské stroje.

Problém priznal vysokopostavený predstaviteľ armády, ktorý si želal zostať v anonymite: „Samozrejme, že sa na Slovensku tešíme z prílevu významných zahraničných investícií, ale našich zamestnancov lákajú k sebe veľké firmy. Máme špičkových technikov – napríklad v opravárenských závodoch – ktorí poškuľujú, že pôjdu inam, respektíve to už viacerí spravili. Automobilky lákajú týchto špecialistov na plat, ktorý je o 200–300 eur vyšší, niekedy dokonca ešte väčší. Ak ich dobre nezaplatíme, potom v konkurenčnom prostredí hrozí, že o mnohých prídeme.“

Zdroj: pravda.sk