Poslancov, nespokojných s bezpečnostnou stratégiou pribúda. Most-Híd pritom odmieta zmeny v dokumente.
Bezpečnostná stratégia Slovenska z dielne rezortu diplomacie, ktorý vedie nominant Smeru Miroslav Lajčák, zrejme nemá podporu ani medzi vlastnými.
Na sociálnej sieti sa o nej pohádal s ministerstvom poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Podľa neho dokument zbytočne provokuje Rusko.
Spor dvoch postáv z prostredia vládnej strany neušiel ani zvyšným poslancom Smeru. Hoci sa im nepozdával spôsob komunikácie, v konečnom dôsledku sa stotožnili skôr s Blahovým názorom než s dokumentom, ktorý vypracoval rezort diplomacie.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž výmenu názorov označil za nešťastnú.
Jeho stranícky kolega Marián Kéry dodáva, že špinavá bielizeň by sa nemala prepierať na verejnosti. „Niečo takéto nemalo vôbec prebehnúť,“ hovorí poslanec. Podľa neho to škodí strane aj spoločnosti.
Poslancom sa znenie bezpečnostnej stratégie nepozdáva
Kritikou nešetril poslanec Smeru Ján Podmanický. Reakciu rezortu diplomacie považuje za neprimeranú.
„Je absolútne nevhodné, že exekutívny orgán v parlamentnej forme vlády sa takýmto neúctivým a nevhodným spôsobom správa k poslancovi Národnej rady, dokonca k predsedovi európskeho výboru,“ hovorí Podmanický.
Podľa neho by mal minister Lajčák takéto konanie svojim podriadeným zaraziť.
Hoci ostatní poslanci nepoužívajú na adresu bezpečnostnej stratégie také výrazy ako Blaha, ani im sa nepozdáva jej znenie.
Problém majú najmä s pozíciou Ruska, o ktorom sa v dokumente píše ako možnej hrozbe pre slovenské záujmy.
„Ministerstvo by sa malo viac otvoriť názorom, ktoré sa objavujú, a snažiť sa vytvoriť harmonizujúci celok, ktorý bude môcť byť dostatočne reprezentatívnym a ktorý nebude spôsobovať problémy,“ hovorí podpredseda poslaneckého klubu Smeru Číž.
Z dokumentu má dojem, že je príliš pragmatický a chýba mu v ňom diskusia o tom, že prestáva platiť medzinárodné právo.
Bezpečnostnú stratégiu vypracovali vojnoví štváči
Blahu čiastočne podporil aj poslanec Kéry. „Tiež nevnímam Rusko ako hrozbu alebo agresora, ale zároveň si nemyslím, že to bolo v tej stratégii pomenované nejak priamo, ako to oni pochopili,“ hovorí zákonodarca zo Smeru.
Podmanický uznáva, že v niektorých častiach je dokument správny. „Napríklad nemôžeme akceptovať zasahovanie jedného štátu do územnej integrity iného štátu, lebo to v konečnom dôsledku môže poškodiť aj Slovenskú republiku,“ hovorí poslanec.
No zároveň sa mu nepozdáva, že niektorí diplomati z Európskej únie a Spojených štátov neuznali pripojenie Krymu k Rusku, ale s odtrhnutím Kosova od Srbska problém nemali.
Podobne ako Blaha, aj Podmanický si myslí, že bezpečnostná stratégia by sa mala prepracovať. „To je bezpečnostná stratégia, ktorú pripravili vojnoví štváči. Je tam absolútne jednostranný pohľad, kto môže za zlo vo svete,“ tvrdí Podmanický.
Ľubomír Petrák, ktorý je zároveň predsedom parlamentnej skupiny priateľstva s Ruskom, sa domnieva, že zmienky o Rusku by mohli byť miernejšie.
„Poznám veľmi veľa poslancov ruského parlamentu, poznám významných predstaviteľov Ruska a z mnohých osobných kontaktov som nikdy nemal dojem, že by sme boli nepriatelia,“ hovorí Petrák.
Problémový dokument
Bezpečnostnú stratégiu vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí a už od jej vzniku vyvoláva medzi poslancami koalície problémy. Na odpor sa ako prvá postavila SNS, ktorej šéf Andrej Danko považuje predsedu ruskej Dumy Viačeslava Volodina za svojho priateľa.
Preto o dokumente dodnes v Národnej rade nehlasovali, hoci ju schválila bezpečnostná rada aj vláda. Premiér Peter Pellegrini však vyhlásil, že napriek tomu je nová stratégia pre ministerstvá záväzná.
Ako jediná podporuje dokument v súčasnom znení najmenšia koaličná strana Most-Híd. Jej predseda Béla Bugár dokonca vyhlásil, že odmieta, aby sa dokument prerábal. „Keby k tomu náhodou malo prísť a Smer by podal pomocnú ruku, zablokujeme to vo vláde,“ povedal v pondelok minulý týždeň.
Slovenská bezpečnostná stratégia pritom nie je jediný dokument, ktorý hovorí o potenciálnych hrozbách, ktoré môžu prísť z Ruska. Otvorene ich spomína v decembri Európskou komisiou predložený plán pre boj proti dezinformáciám.
V aktuálnej výročnej správe pred ruskými, ale aj čínskymi agentmi varovala česká Bezpečnostná a informačná služba a Vojenské spravodajstvo. Slovensko medzičasom vyhostilo ruského agenta podozrivého zo špionáže.
Holandsko zas vlani prekazilo (údajný - pozn. IV) ruský hackerský útok na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní, ktorá vyšetrovala chemický útok na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru.
Slovnú prestrelku spustila petícia
Prestrelku medzi poslancom a rezortom vyvolal Blahov status, ktorý vznikol na základe toho, že poslancom bola doručená petícia na podporu bezpečnostnej stratégie. Podpísalo ju niekoľko politikov a zástupcov mimovládnych organizácií.
Blaha ich nazval americkými pudlíkmi a zároveň dodal, že bezpečnostnú stratégiu považuje za dokument, ktorý zbytočne provokuje Rusko. Aj preto žiada jeho prepracovanie, hoci ho v roku 2017 schválila bezpečnostná rada štátu aj vláda. Dodnes o ňom pre spory o zmienkach o Rusku nehlasoval parlament.
Rezort na Blahove výroky reagoval, že rešpektuje jeho názor, no zároveň je škoda, že svoje názory na dokument neprezentoval v čase, keď sa o ňom debatovalo.
Jeho výhrady k tomu, že bezpečnostnú stratégiu „dal dokopy“ Tomáš Valášek z mimovládnej organizácie Carnegie Endowment, a teda ju písal americký think-tank, označil rezort za bludy.
„K niektorým vyjadreniam pána poslanca Blahu z jeho FB príspevku sa nám ťažko vyjadruje, pretože sú evidentne písané veľmi emotívne a založené na veľmi špecifickom svetonázore, ktorý pán poslanec reprezentuje,“ znela časť statusu ministerstva zahraničných vecí na Facebooku.
Blaha vzápätí reagoval, že trvalo celých 24 hodín, „kým z Washingtonu prišla reakcia na moje výhrady k Bezpečnostnej stratégii“.
Zdroj: aktuality.sk
