Kohézny fond pomáha členským štátom, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 percent priemeru Spoločenstva, znížiť ich hospodárske a sociálne zaostávanie a stabilizovať ich hospodárstvo.
Berlín chce zistiť, či “príjem prostriedkov z kohézneho fondu EÚ môže súvisieť s dodržiavaním základných princípov právneho štátu,” so zreteľom na budúce rozpočtové regulácie Únie. Píše o tom spravodajský portál Politico.
V prípade, že by tieto regulácie boli prijaté a uplatnené, mohlo by to spôsobiť problémy aj pre Maďarsko a Poľsko. Pripomíname, že podľa stránky EK sa Kohézny fond vzťahuje v období rokov 2014-2020 na Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Fond prideľuje viac ako 63 miliárd eur napríklad pre transeurópske dopravné siete, najmä pokiaľ ide o prioritné projekty európskeho záujmu tak, ako ich identifikovala EÚ. Rovnako podporuje projekty týkajúce sa energetiky alebo dopravy, pokiaľ jednoznačne prospievajú životnému prostrediu s ohľadom na energetickú účinnosť, používanie obnoviteľnej energie, rozvoj železničnej dopravy, podporu intermodality, alebo v rámci posilnenia verejnej dopravy.
Európska komisia vo svojom stanovisku zo 16. mája, v ktorom kritizovala pomalé tempo premiestňovania utečencov niektorými členskými štátmi EÚ, vyzvala Budapešť a Varšavu, aby s relokáciou obe krajiny okamžite začali. Eurokrati sa obom štátom vyhrážajú sankciami, ak nebudú do júna súhlasiť s prijatím kvót na migrantov.
Európsky parlament (EP) navyše 17. mája prijal uznesenie, v ktorom vyzval Maďarsko, aby upustilo od prísnych nariadení vlády, ktoré by zabránili Sorosovej Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Maďarsku pôsobiť.
Vo svojej rezolúcii EP navrhol aktivovanie článku 7.1 Zmluvy o EÚ, čo by umožnilo Európskej rade preskúmať možné porušenie právnych predpisov EÚ. Sankčné opatrenia, v prípade ak sa ukáže, že prišlo k “závažnému a sústavnému porušovaniu”, môžu zahŕňať pozastavenie hlasovacích práv členského štátu.
Poľsko navyše čelí kritike byrokratov v Bruseli za reformy súdneho systému v krajine.
V prípade našej krajiny dávame do pozornosti fakt, že zástupcovia Slovenskej republiky spoločne s Maďarskom sa rozhodli dať na súd rozhodnutie Rady EÚ o prerozďeľovaní migrantov. Vyhrážky eurokratov voči Bratislave zatiaľ nie sú v takej ostrej miere, ako voči našim dvom susedom.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predstavitelia nášho štátu nekladú dôraz na širší kontext národných záujmov v rámci užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a hospodárskych vzťahov napríklad s Ruskou federáciou, tak ako to robí napríklad Srbsko. Je však predpoklad, že ak by Bratislava išla týmto smerom, tak reakcia Bruselu nenechá na seba dlho čakať.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
