Spor vnútri vládnej nemeckej konzervatívnej únie o prísnejšiu migračnú politiku pokračuje. Minister vnútra Horst Seehofer z bavorskej CSU pre nezhody s kancelárkou a šéfkou CDU Angelou Merkelovou odložil predstavenie balíka prísnejších migračných a azylových pravidiel. Pôvodne chcel 63-bodový plán nových pravidiel zverejniť v utorok.
Minister vnútra však bez uvedenia presnejšieho dôvodu v pondelok večer oznámil, že prezentácia sa odkladá. „Niektoré body treba ešte dohodnúť. Nový dátum ešte nebol stanovený,“ povedal Seehofer. Podľa denníka Bild Seehofer podľa všetkého nedostal na prezentáciu svojho plánu zelenú od Merkelovej. Jedna z otázok, na ktorej sa nezhodli, sa týka procedúr voči migrantom na hraniciach. Seehofer chce, aby už na hraniciach bolo možné okamžite odmietnuť žiadateľov o azyl, ak boli registrovaní už v inom štáte EÚ. Hraničná polícia by podľa neho mala dostať aj právomoc okamžite odmietnuť žiadateľov o azyl, ktorí boli predtým deportovaní z Nemecka. Hovorca kancelárky informácie denníka Bild nekomentoval.
Na spor vnútri konzervatívnej únie reagovali aj jej koaliční partneri, sociálni demokrati (SPD), ktorí avizovali, že prídu s vlastným návrhom na riešenie migračných a azylových procedúr. „Tí, čo chcú konkrétne návrhy v azylovej otázke, sa nemôžu spoliehať na Seehofera a CSU. Preto SPD teraz pripravuje svoj vlastný migračný koncept,“ citovala Deutsche Welle Ralfa Stegnera z vedenia SPD.
Seehofer ešte ako šéf CSU kritizoval Merkelovej imigračnú a utečeneckú politiku, keď počas migračnej krízy v roku 2015 umožnila príchod takmer milióna žiadateľov o azyl. Merkelovej politika otvorených dverí sa často spomína ako dôvod slabšieho výsledku konzervatívcov vo vlaňajších parlamentných voľbách, v ktorých, naopak, bodovala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).
V novej vláde dostal Seehofer na starosť rezort vnútra. Teraz sa snaží tlačiť vládu k prísnejšej migračnej politike a rýchlejším deportáciám odmietnutých žiadateľov o azyl. Aj týmito krokmi chce získať voličov, ktorí predtým prešli k AfD. Najbližšou veľkou skúškou síl CSU a AfD budú októbrové regionálne voľby v Bavorsku.
Reforma azylových pravidiel sa rieši aj na úrovni EÚ. Členské štáty sa už dva roky nedokážu dohodnúť na úprave terajšieho azylového systému, ktorý v prípade veľkých migračných kríz vedie k preťaženiu krajín na vonkajšej hranici EÚ. Kompromis sa hľadá najmä pri návrhu Európskej komisie zaviesť tzv. povinné kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty, s čím nesúhlasia štáty visegrádskej štvorky (Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko).
Hoci EÚ teraz nezažíva migračný tlak ako v roku 2015, migrácia do EÚ sa nezastavila. Potvrdzuje to terajší prípad lode Aquarius mimovládnych organizácií s vyše 600 migrantmi na palube, ktorú Taliansko odmietlo vpustiť do svojich prístavov. Pomoc napokon ponúklo Španielsko, ktoré lodi umožní vplávať do prístavu vo Valencii. Situáciu však komplikuje to, že plavba má trvať niekoľko dní, počasie sa zhoršuje a loď je preťažená.
Poslanci Európskeho parlamentu v súvislosti s týmto prípadom vyzvali lídrov štátov EÚ, aby sa na júnovom summite dohodli na reforme azylového systému, inak môže EÚ čeliť zásadnému humanitárnemu problému. EÚ podľa nich aj vzhľadom na protiimigračný postoj novej talianskej vlády urýchlene potrebuje upravené pravidlá azylového procesu.
„Nehovorím, že v Európe by mal byť prijatý každý migrant. Ale nemôžeme nechať umierať ľudí v Stredozemnom mori,“ vyhlásil počas parlamentnej debaty podpredseda komisie Frans Timmermans. Európska komisia sa podľa neho pokúša vyčleniť nové financie na podporu riešenia migračnej politiky. Potrebný je podľa neho realistický plán investícií v Afrike, ale aj posilnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ, čo presadzujú politici, ktorí odmietajú vo svojich krajinách prijímať utečencov. Financie treba aj na podporu integrácie utečencov.
Zdroj: pravda.sk
