Keď k nám idú pracovať Ukrajinci, prechádzajú pomerne značným martýriom, kým dostanú pracovné povolenie, a tých tu chceme. A tu sa zrazu vyčlení skupina ľudí, ktorí si myslia, že budú mať zvláštny štatút v tom, že od nich nebudeme nič chcieť a všetko im dáme,“ konštatuje v rozhovore pre Parlamentné listy bezpečnostný expert, generál v zálohe a bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby ČR Andor Šándor. „Kľúč je v tom, že ukážeme, že všetkých, ktorí nemajú nárok na azyl, okamžite vrátime späť. Nie ako ten Iračan – ktorý v Chemnitzi ubodal toho Nemca –, ktorý už nemal byť dva roky v Nemecku a aj napriek tomu ho nebol nikto schopný dostať preč,“ vysvetľuje.

Andrej Babiš predstavil svoj plán riešenia migrácie. Okrem iného tvrdí, že treba dávať peniaze Taliansku, Grécku, Španielsku, Malte a ony musia zastaviť nelegálnu migráciu. Znie to logicky, ale domnieval som sa, že tieto štáty už na tieto účely peniaze dostávajú, že to majú, ako sa vraví, v opise práce a tak úplne to zatiaľ nezvládajú. Čo si myslíte vy?

Po prvé je správne povedať, že žiadny nelegálny migrant nesmie vstupovať, ako sa mu zachce, na územie Európskej únie či akéhokoľvek európskeho štátu. Keď k nám idú pracovať Ukrajinci, prechádzajú pomerne značným martýriom, kým dostanú pracovné povolenie, a tých tu chceme. A tu sa zrazu vyčlení skupina ľudí, ktorí si myslia, že budú mať zvláštny štatút v tom, že od nich nebudeme nič chcieť a všetko im dáme. Vidíte však na tom rokovaní ministrov obrany Európskej únie, že nie sú schopní dohodnúť sa, ako hranicu strážiť. Keď Rakúšania povedia, že ju budú strážiť svojou armádou, tak sa Nemci postavia proti tomu. Tak by nám mala pani Merkelová povedať, ako si to skutočne predstavuje.

Po druhé predstava, že nepriedušne uzavrieme námornú hranicu južnej Európy so severnou Afrikou, je podľa mňa nereálna. Kľúč je v tom, že ukážeme, že všetkých, ktorí nemajú nárok na azyl, okamžite vrátime späť. Nie ako ten Iračan – ktorý v Chemnitzi ubodal toho Nemca –, ktorý už nemal byť dva roky v Nemecku a aj napriek tomu ho nebol nikto schopný dostať preč. To by bol signál pre tých, ktorí tu nemajú čo robiť, že nedostanú azyl a okamžite a efektívne ich vrátia do pôvodných krajín. Povedzme si však na rovinu, že nie všetky krajiny prijímajú svojich ľudí späť. Ďalšia vec je, že neziskové organizácie budú skutočne slúžiť podpore tým, ktorí to potrebujú, a nebudú podporovať pašerákov a hrať v tom všelijako podivnú rolu, akú hrajú. Pretože keď niekto vypláva na nejakej bárke, ktorá nie je dostatočne spôsobilá na plavbu, a potom sa z neho stane stroskotanec a zrazu sa dožaduje práva, aby mu poskytli pomoc, lebo sa topí a bojí o život, to je tiež taký podivný spôsob.

Po tretie nesmieme ukazovať, že sme nejednotní. Nie sme jednotní. My nemáme jednotnú migračnú politiku, nemáme jednotnú azylovú politiku. Pašeráci to jednoducho vidia. Nakoniec vždy niekto zmäkne a tých ľudí si vezme bez toho, aby sme vedeli, ako sa skutočne ocitli na tých lodiach, ktoré sa ich snažia dostať do Talianska, na Maltu, do Španielska. Ak nebudeme mať skutočne jednotnú politiku – a nielen na papieri, ale aj v praxi –, tak to nebude žiadna sláva. Na druhej strane migračné vlny zaostávajú v počtoch, ktoré sme videli v minulých rokoch.

Potom je nutné to hlavné a najdôležitejšie – stabilizovať krajiny, z ktorých k nám migrácia smeruje. Tá ekonomická – ktorá k nám smeruje vo veľkom množstve zo severnej Afriky. Tá sa otvorila nezmyselným bombardovaním Kaddáfího režimu pre všetky krajiny pásma sahelu. Ako vidíme, tak Taliani s Francúzmi nie sú schopní dohodnúť sa, ako to vlastne bude v Líbyi ďalej, kto bude koho podporovať. Vidíme jasný nesúlad záujmov Francúzska a Talianska. Nie je to, samozrejme, len severná Afrika, ale aj krajiny Blízkeho východu, kde tie konflikty nie sú doriešené a tak rýchlo sa nedoriešia. Postoj, ktorý vyjadruje Andrej Babiš, je správny. Sem môžu prísť ľudia len legálne.

Na druhej strane treba uviesť, že sme sa naučili hovoriť len slovo migrant. Pokiaľ ide o vojnového utečenca z krajiny konfliktu, tak je našou morálnou povinnosťou takých ľudí prijať v počtoch, ktoré nás neohrozujú. Debaty o desiatich či pätnástich ľuďoch sa mi zdajú zbytočné. Je pravda, že u nás máme veľký počet ukrajinských migrantov, ale tí sa nám hodia do našej ekonomiky, sú nám, samozrejme, v mnohých veciach blízki a sú tu legálne. Ale nenaskakujme zase na to, že vidíme informácie a hneď hovoríme, že kriminalita v Nemecku či vo Švédsku sa dramaticky zvýšila pre migráciu. Nie je to pravda. Tie čísla sú prehodnotené. Situácia sa, samozrejme, zhoršila, ale skutočné štatistiky, ktoré sú a nie sú interpretované s politickou korektnosťou, ktorá nás jedného dňa zabije, nehovoria, že by bol dramatický nárast kriminality páchaný migrantmi. Hoci, samozrejme, nejaký je. O tom niet pochýb. Ale to si Nemci alebo Švédi mali rozmyslieť, keď vzali v poslednom čase milión dvesto-, respektíve šesťstotisíc migrantov na svoje územie.

No áno. Ide o tie veľké počty. Nikto netvrdí, že väčšina z nich sú kriminálnici, ale v takom množstve ľudí sa niekto taký nájde...

Určite. Problém je, že ten azylový proces nejaký čas trvá. To nie je štátom riadený proces integrácie, pokiaľ ide o zamestnanie. Bohužiaľ, vidíme týchto ľudí potĺkať sa po uliciach, lebo čakajú, až budú mať vybavené nejaké pracovné povolenie. Je to problém, ktorý v pôvodných obyvateľoch vzbudzuje dojem, že oni tam prišli a nič nerobia. Treba povedať, že nikto z nich nedostane prácu zo dňa na deň. Faktom je, že asi len tridsať percent migrantov v Nemecku pracuje, zvyšní z rôznych dôvodov nepracujú. Zase však musíme chladiť vášne, neznamená to, že sedemdesiat percent z nich nechce robiť. To tak určite nebude. Že je tam množstvo ľudí, ktorí sem prišli len pre sociálne dávky, o tom niet sporu. Ale nepoznám presné číslo, aby som povedal, že sú to len takí. Treba sa na to pozerať aj menej s hystériou a s trochu väčšou rozvahou a nerobiť zo všetkého nejakú obrovskú superbombu.

My u nás to môžeme komentovať nepriamo, ale povedzte to napríklad ľuďom v Chemnitzi...

Tomu rozumiem. Došlo k vražde Nemca, to je jasná vec. Že to je reakcia populácie na to, čo počuje v médiách, na to, čo vidí okolo seba, a politiku pani Merkelovej, ktorá sa skutočne ukázala, že nezodpovedá tomu – že „my to zvládneme“. Nemecko to jednoducho nezvládlo. Vzalo si veľký krajec. To, že ona neprizná, že zlyhala, je logické. To od nej nemôžeme čakať. Navyše ak má ďalšie ašpirácie po tom, ako skončí vo funkcii kancelárky. Ale nečudujem sa tým ľuďom. Na druhej strane sa pozrime, kto všetko v pozadí z pravicových kruhov podporuje tieto aktivity a násilnosti. Je to presne to, čo sa stať nemalo.

Do právneho poriadku liberálnej demokracie nepatria násilnosti. Nepatrí sem to, že ľudia berú právo do vlastných rúk a útočia na migrantov. Ale je to otázka skutočného alebo domnelého zlyhania štátu. V tejto chvíli je to jedno, ľudia v Chemnitzi reagujú, ako reagujú. To je veľmi zlé. A nikto nikdy nevie, akú to ešte môže nabrať vlnu a ako sa to môže ešte ďalej rozšíriť.

Samozrejme. To je jasné. Ale ten Iračan nedostal azyl, napriek tomu je v Nemecku dva roky, počas ktorých sa navyše dopúšťa trestnej činnosti, a nakoniec sa to skončí vraždou. To predsa zlyhanie štátu je alebo nie?

Nepochybne je to zlyhanie štátu. Nie je možné, aby sme boli benevolentní k tomu, kto požiada o azyl, nedostane ho a potom sa dva roky odvoláva. Preboha, veď z toho robíme súdny proces. Jednoducho požiada o azyl, nedostane ho, hotovo, bodka a ide domov. Keď ho tam štát pustil svojimi orgánmi, tak sa musí postarať, aby týchto ľudí efektívne poslal späť a nemohlo sa stať to, čo sa stalo. Je to jasné zlyhanie nemeckých úradov.

Navyše to nie je prvý podobný prípad, bolo ich viac...

Určite nie je. Ale nerobme z toho zase celoeurópsku tragédiu. V takejto pozícii to nie je. Chápem však, že ľudia, ktorí bývajú v Chemnitzi a vidia to, sa dokážu dostať do toho pocitu, ktorý majú a ktorý navyše úplne vedome podporujú pravicové skupiny ľudí. Je však podľa mňa zlé, že sa rozhodli vziať spravodlivosť do svojich rúk.

Na záver sa chcem opýtať, čo si myslíte o výroku Andreja Babiša, že Európa stratila štyri roky pri riešení migračnej krízy?

Neviem, či premárnila štyri roky. Migrácia do Európy nie je nič nové. Politici, bohužiaľ, premárnili veľa vecí. O tom, že sem migrujú ľudia z viac ako dvadsiatich krajín sveta – a nie od roku 2014, ale oveľa skôr –, to je známe. Je to dané tým, že nie všetky štáty majú rovnakú politiku voči migrácii ako V4.

Sú štáty, ktoré sa pozerajú oveľa benevolentnejšie na migrantov, ktorí k nim chodia. Sú štáty, ktorým je to jedno, pretože k nim nechodí vôbec nikto. Preto hovorím, že Európa je príliš veľká na to, aby sa zhodla na základných politikách nielen na papieri, ale aj v praxi. Jednak tú krízu správne pomenovať – čo sa však správne nedarí –, jednak potom nájsť účinné riešenie, aby sme skutočne chránili Európu od ľudí, ktorí tu nemajú čo robiť. Aby pochopili, že neexistuje univerzálne právo mať sa lepšie a že Európa nie je pre každého. To, že mnohé krajiny berú ekonomických migrantov – aj Česká republika –, je fakt. Ale to je naše právo. Nesmie to byť naša povinnosť.

Nikto nám nesmie hovoriť, že máme túto povinnosť. Nehovoríme o utečencoch, to je niečo iné. Som rád, že Andrej Babiš zastáva túto politiku principiálne. Otázka je, či bude tento postoj prijatý na celoeurópskej úrovni. Tu si dovolím vyjadriť určitú pochybnosť. Nedokážem si predstaviť, že niektorí politici, ktorí sa podieľali na tom štvorročnom zaspaní, sa zrazu prebudia. Bude z toho zase nejaký pologuláš, ktorý bude zakrývať ich omyly a chyby, aby ich nemuseli pred svojimi voličmi priznať.

Zdroj: parlamentnelisty.sk