Ruský prezident Vladimír Putin pred týždňom navštívil Rakúsko. Návšteva prebehla štandardne dobre. Pri rozlúčke padli aj slová o možnom stretnutí amerického prezidenta DonaldaTrumpa a prezidenta Putina a kde by sa mohli stretnúť.
Rakúšania – samozrejme – ponúkli Viedeň a tlačový tajomník prezidenta Putina Viedeň ako miesto stretnutia pripustil.
Nehovorme teraz o obsahovej dôležitosti stretnutia, ale ak by sa Putin a Trump naozaj stretli vo Viedni, bola by to obrovská príležitosť pre Viedeň. Miesto takého stretnutia sa stáva známym na celom svete, stúpa jeho dôležitosť a stúpa dôležitosť krajiny, kde stretnutie prebieha.
Záujem o hostiteľskú úlohu pri takom stretnutí by mala aj Bratislava. Veď Bratislava už raz hostila stretnutie ruského a amerického prezidenta. V roku 2005 sa v Bratislave stretli a rokovali Vladimír Putin a George Bush ml. Zábery bratislavského hradu vtedy prebehli v televíziách celého sveta. Do Bratislavy pricestovali stovky novinárov a na pár hodín sa Bratislava stala hlavným mestom sveta. Slovensko bolo vtedy už členom NATO a napriek tomu Rusi súhlasili s Bratislavou. Američania súhlasili tiež a stretnutie sa v Bratislave uskutočnilo. Slovensko stretnutie organizačne zvládlo. Stretnutie zviditeľnilo Bratislavu ako miesto dôležitých stretnutí medzi Východom a Západom aj pre budúcnosť.
Teraz nikto o Bratislavu ani nezavadil. Bratislava zo súťaže miest o usporiadanie dôležitých stretnutí medzi Východom a Západom vypadla.
Problém je v tom, že formálnym pozývateľom a hostiteľom takých stretnutí je prezident danej krajiny, v prípade Slovenska či Bratislavy by to bol Andrej Kiska. Aby bol prezident prijateľný pre takú úlohu, nesmie opustiť rámec kultivovaného a politicky prijateľného vyjadrovania na obe strany.
Andrej Kiska už dávno taký rámec opustil. Prezident Putin by mu ani nepodal ruku pre jeho hlúpe vyjadrovanie na adresu Ruska. Kiska označil Rusko za hlavného nepriateľa, vyzval krajiny NATO na zvyšovanie zbrojenia proti Rusku, na summite NATO vo Walese súhlasil s vybudovaním základne NATO na Slovensku.
Andrej Kiska mal nielen neprijateľné reči. Pred dvoma rokmi pri výročí prekročenia Duklianskeho priesmyku sovietskou a československou armádou pri pamätníku vo Svidníku opustil hľadisko keď mal pristúpiť k rečníckemu pultu ruský rečník. Všetci v hľadisku to vnímali ako protest proti ruskému účastníkovi osláv.
Na Dukle padlo asi 27 tisíc sovietskych vojakov. V apríli 2015 bol v Bratislave na návšteve a rokovaní ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Na Slavíne sa kládli vence k pamätníku padlých sovietskych vojakov. Prezident Kiska, aby sa nemusel stretnúť s Lavrovom, položil svoj veniec o polhodinu skôr a okamžite opustil Slavín. Po ňom prišiel Lavrov a položil veniec za Ruskú federáciu. Tisíce ľudí na Slavíne odmenili oboch politikov po zásluhe. Kisku vypískali a Lavrova odmenili potleskom. Pokiaľ je Andrej Kiska prezidentom, Slovensko nie je prijateľné pre obe strany. Musí nás osobitne mrzieť, že nie sme prijateľní pre Rusko, nášho historického spojenca a slovanský národ. Andrej Kiska pravdepodobne môže ďakovať za svoje reči a správanie aj svojim poradcom.
Na záver trochu z vnútornej politiky. V najdôležitejšej kauze súčasného Slovenska, vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky, stále neodhalili vraha. Pri vyšetrovaní vraždy sú najdôležitejšie prvé hodiny a dni po zistení vraždy. Vtedy potrebuje polícia pokoj a sústredenie sa na zaistenie stôp, výsluch svedkov, uzavretie možností úniku. U nás nezodpovední novinári zo SME, Denníka N, .týždňa a niektorých ďalších otočili kauzu do rýdzo politickej roviny a huckali mládež – vymysleli názov Slušné Slovensko – proti vláde a proti polícii. Minimálne tým vniesli neistotu do polície. Teraz sa vyhliadky na dolapenie vrahov vzďaľujú. Prezident Andrej Kiska naskočil na vlnu politizácie vraždy, pridal sa k huckaniu a oslabil vyšetrenie vraždy. Do základov Slovenska vložil prvok destabilizácie.
Tak poškodil Andrej Kiska Slovensko.
Ján Čarnogurský, 14. 6. 2018
Zdroj: srspol.sk
